Z Maskvy. Błoh Alesia Čajčyca1313

Špacyry pa biełaruskaj Maskvie: biełaruskija restarany

Za apošnija hady ŭ rasijskaj stalicy ŭźnik ceły šerah restaranaŭ, jakija siabie naŭprost pazicyjanujuć albo pazicyjanavali jak restarany ź biełaruskaj kuchniaj.

Hetym dopisam raspačynaju sieryju natatak pra biełaruskuju Maskvu. Uvažlivy čytač moh zaŭvažyć, što ź niadaŭniaha času hety błoh zaviecca «Z Maskvy» ;)

* * *

Za apošnija hady ŭ rasijskaj stalicy ŭźnik ceły šerah restaranaŭ, jakija siabie naŭprost pazicyjanujuć albo pazicyjanavali jak restarany ź biełaruskaj kuchniaj. Padčas pary zadaješsia pytańniem, ci jość stolki jaskrava-biełaruskich restaranaŭ navat u Miensku:)

Samy stary, najbolš viadomy i moj lubimy biełaruski restaran u Maskvie — «Biełaja Ruś».
Znachodzicca ŭ samym centry Maskvy pa adrasie uł. Bolšaja Nikitskaja, d.14, za piać chvilin ad Kramla. Niekali ja pracavaŭ u ofisnym centry zusim pobač, i «Biełaja Ruś» była ŭ mianie i kalehaŭ adnym z samych ulubionych miescaŭ dla abiedaŭ — vielmi zasłužana, mušu skazać. Ježa tam sapraŭdy pryjemnaja — smačnaja, chatniaja, jość bahata biełaruskich ałkaholnych napojaŭ, mieniu napisana na zabaŭnaj biełaruska-rasijskaj trasiancy.

Restaran byŭ zasnavany dvuma biznesoŭcami z Homiela, i tamu ŭvachod azdobleny hierbam hetaha horada. Unutry restaracyja azdoblenaja ŭ style siaredniaviečnaha zamka: hrubaja mebla, karciny.

Biada ŭsich biełaruskich restaranaŭ Maskvy — muzyka.
«Biełaj Rusi» pradstaŭniki dyjaspary niekalki razoŭ daryli dyski ź biełaruskaj muzykaj, ale ŭ miascovym repiertuary dahetul u lepšym vypadku «Pieśniary» (u horšym — «Biełorusskije pieśniary» albo televizar). Apafieoz — žyvaja muzyka, kali prychodziać mužyčki ŭ rasijskich narodnych strojach z harmonikam i bałałajkaj i hrajuć savieckija pieśni (adnojčy na zamovu niejkich pjanych asobaŭ harmanisty niekalki razoŭ zapar ihrali «vyṕjem za rodinu, vyṕjem za Stalina»). Čas ad času i siervis byvaje davoli beeseseraŭski, asabliva kali spravy bližejšyja da zakryćcia.

Ale, tym nie mieniej, miesca kłasnaje. Chiba što treba budzie jašče raz padaravać im dobraj muzyki:)

Tym ža samym haspadaram naležyć kaviarnia »Krambambula», što pobač z VDNCH.

Heta miesca bolš demakratyčnaje, ale hetaksama hustoŭna pa-biełarusku azdoblenaje, ź letniaj vierandaj i vialikaj tancavalnaj załaj.
Adzinaja vialikaja chiba — što znachodzicca davoli daloka ad centra horada (na mietro try prypynki ad kalcavoj linii, a tam jašče chvilin 15 pieški).

Za studenckimi časami adnym z ulublonych miescaŭ biełaruskich tusovak byŭ restaran «Zubr» na praśpiekcie Mira (prosp. Mira 54, strojen. 1). Haspadar restarana kaliś słužyŭ u savieckim vojsku ŭ Biełarusi i vielmi natchniŭsia biełaruskaj kuchniaj. Praŭda, niekalki hadoŭ tamu restaran staŭ pazicyjanavać siabie jak tryvijalna-ahulnajeŭrapiejski, ale biełaruskija stravy ŭ mieniu jašče zastavalisia.

Cikavy fakt: restaran znachodzicca pobač z byłym «biełaruskim rajonam» Maskvy — Miaščanskaj słabadoj, jakaja ŭ Siaredniavieččy była zasielenaja litvinami.
Byŭ kaliś jašče i druhi taki ž «Zubr» u rajonie stancyi mietro «Baumanskaja», ale jaho vam nie raju, kab nie patruilisia.

Narešcie,

samaja maładaja biełaruskaja restaracyja ŭ Maskvie — «Biełorusskaja chata» na Pakroŭcy (Pokrovka, 9, str. 1), za paru chvilin ad biełaruskaj ambasady.
Restaran vielmi zručna raźmieščany, ceny nižejšyja, čym u «Biełaj Rusi», jość biełaruskaje piva i krambambula. Azdableńnie — u style biełaruskaj viaskovaj chaty: ručniki, viaskovyja pryłady. Ale niešta draniki, jakija tam kaštavaŭ paru tydniaŭ tamu, byli ci to nadta tłustyja, ci to na nie vielmi dobrym alei. I, znoŭ ža, zamiest biełaruskaj muzyki — telekanał VH1.

Kažuć, jość niejki restaran u składzie hatela «Poleśje», što pry biełaruskaj ambasadzie. Ale tam byvać nie daviałosia.

Bonus: adzinaje viadomaje mnie miesca ŭ Maskvie, dzie možna paprasić mieniu na dobraj biełaruskaj movie — sietka ŭkrainskich restaranaŭ «Taras Bulba».
Tam, darečy, taksama niabłaha kormiać.

Kamientary13

Ciapier čytajuć

Maštaby, jakich vy nie mahli sabie ŭjavić — biełaruskija cyharety kurać u mnohich krainach Jeŭropy. Jak pracuje hety biznes2

Maštaby, jakich vy nie mahli sabie ŭjavić — biełaruskija cyharety kurać u mnohich krainach Jeŭropy. Jak pracuje hety biznes

Usie naviny →
Usie naviny

U vioscy pad Homielem dva tydni błukaje samy sapraŭdny dzikabraz

Amal Nieapal. U Słucku śmietnicy pierapoŭnienyja, ale ich nie prybirajuć3

Na Kamaroŭcy pradajucca ahurki pa 25 rubloŭ3

Sotni litoŭskich fur zachraśli ŭ Biełarusi — transpartniki Litvy zaklikajuć urad terminova šukać vyjście15

U rajonie «Minsk-Śviet» adbyŭsia pažar1

Dypłamaty ŭšanavali pamiać achviar stalinskich represij u Kurapatach12

Alimpijskija čempijony pa batucie Ivan Litvinovič i Vijaleta Bardziłoŭskaja razyšlisia5

Adkryćcio pierachodaŭ Polščy ź Biełaruśsiu adkładziena na niekalki tydniaŭ11

Žychara Mahilova, jaki zasnuŭ na prypynku, abrabavali dvojčy5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maštaby, jakich vy nie mahli sabie ŭjavić — biełaruskija cyharety kurać u mnohich krainach Jeŭropy. Jak pracuje hety biznes2

Maštaby, jakich vy nie mahli sabie ŭjavić — biełaruskija cyharety kurać u mnohich krainach Jeŭropy. Jak pracuje hety biznes

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić