Ministr abarony Finlandyi Karł Chahłund miarkuje, što krainy majuć istotna ŭzmacnić abaronnaje supracoŭnictva. Pra heta paviedamlaje finskaje ahienctva Yle.
Karł Chahłund vykazaŭ nadzieju na toje, što abjadnańnie adbudziecca praź piać hadoŭ. Na dumku ministra, sumiesnaja abarona była b bolš efiektyŭnaj, a ŭ Finlandyi źjavilisia b padvodnyja łodki. Chahłund taksama zajaviŭ, što dla abjadnańnia nieabchodna pryniać šerah palityčnych pastanoŭ, a taksama zaklučyć abaronny sajuz sa Šviecyjaj.
Raniej u listapadzie kiraŭnik VMS Šviecyi Śvierak Hieranson prapanavaŭ abjadnać kiraŭnictva vajskova-marskich sił dźviuch krain.
VPS Finlandyi majuć na ŭzbrajeńni kala sta samalotaŭ amierykanskaj i brytanskaj vytvorčaści, a taksama niekalki transpartnych sudnaŭ. Finski fłot naličvaje kala 40 karabloŭ roznaha kłasa — ad minnych tralščykaŭ da vartavych karabloŭ. U vajskova-pavietranyja siły Šviecyi ŭvachodziać bolš za sto źniščalnikaŭ ułasnaj vytvorčaści, niekalki transpartnych samalotaŭ, dva samaloty radyjoelektronnaha padaŭleńnia i bolš za 30 viertalotaŭ. VMS karaleŭstva składajecca ź piaci padvodnych łodak i niekalkich dziesiatkaŭ sudnaŭ roznaha kłasa.
Ciapier čytajuć
U jakoj raźviedki była najlepšaja infarmacyja ź Biełarusi ŭ lutym 2022 i chto paviedamiŭ Budanavu, što asnoŭny ŭdar rasijan budzie na Hastomiel. Źjaviłasia vialikaja publikacyja
Kamientary