Nieruchomaść2525

U Krevie zakansiervujuć viežu, adkul źbieh Vitaŭt i dzie zadušyli Kiejstuta

U Kreŭskim zamku pačalisia raboty pieršaj čarhi pa kansiervacyi i rekanstrukcyi Kniaskaj viežy, paviedamlaje Biełsat. U najbližejšy čas jaje ŭmacujuć, ale masštabnych płanaŭ pa adnaŭleńni Kreŭskaha zamka možna nie čakać.

Kniaskuju viežu i prylehłyja 10 mietraŭ ścien z abodvuch bakoŭ rasčyściać ad sparachniełaj muroŭki, potym jaje pavinny ŭmacavać. Usie pracy robiacca za biudžetnyja srodki dziaržaŭnymi arhanizacyjami. Zamoŭcam kansiervacyi vystupaje ŭpraŭleńnie kapitalnaha budaŭnictva Smarhonskaha rajvykankama, vykanaŭcam — TAA «Biełrestaŭracyja».

Ciapier kala viežy stajać ryštavańni.

«Tam nie pavinna być prablem, kali ŭ rabočych narmalnyja ruki, — raspaviadaje Ihar Miafodzijevič Čarniaŭski, były načalnik upraŭleńnia pa achovie spadčyny Ministerstva kultury Biełarusi. Pryniali taki varyjant — zakansiervavać viežu. Ahułam heta robicca pa prykładzie Miednickaha zamka ŭ Litvie. U Kreŭski zamak pryjazdžajuć turysty, i hetaja płyń moža aktyvizavacca, kali zamak budzie zakansiervavany i chacia b troški prystasavany da bolš kamfortnaha naviedvańnia. Mahčyma, tam źjavicca niejkaja nievialičkaja ekspazicyja. U Miednikach pastavili asobny damok. Moža, i ŭ nas štości padobnaje budzie, abo prystasujuć niešta z susiednich budynkaŭ».

U pierśpiektyvie viežu možna adnavić. Jość fotazdymki, jak jana vyhladała jašče da Pieršaj suśvietnaj vajny. Ale heta patrabuje šmat hrošaj.

Razvaliny Kreŭskaha zamka. Jak jon vyhladaŭ u rečaisnaści padčas svajho roskvitu, dakładna nieviadoma

Pašpart budaŭničaha abjekta

Budaŭniki pavinny pačyścić sparachniełuju cehłu i ŭmacavać Kniaskuju viežu i ścieny kala jaje.

Toje, što my bačym ciapier u Krevie, — heta ŭnutranaja zabudova zamka. Vonkavy kamień absypaŭsia ciaham stahodździaŭ.

Siońnia isnuje šmat vyjaŭ Kreŭskaha zamku ŭ malunkach abo makietach. Ale ich nielha prymać za ilustracyju dakładnaha vyhladu zamka.

Fotazdymak z fejsbuka historyka Aleha Dziarnoviča. Polskaja kansiervacyja Kreŭskaha zamka 1929-1930 hadoŭ.

Kreva i navakolle — cukierka dla turystaŭ

Kreŭski zamak — adzin z najstaražytniejšych muravanych zamkaŭ u VKŁ, tym bolš jon unikalny na terytoryi sučasnaj Biełarusi. Jość uskosnyja śviedčańni, što zamak zabudoŭvaŭsia nie ŭ 14-m stahodździ, jak pryniata ličyć, a jašče ŭ 13-m. Ihar Čarniaŭski šmat pracavaŭ na raskopkach u Krevie i raspaviadaje, što padmurak zamka — vielmi archaičny, a praca budaŭnikoŭ zamka była prosta piakielnaj. Kab pastavić mur na bałocistaj hlebie, siaredniaviečnym pracaŭnikam treba było kapać bałota na 5-6 mietraŭ u hłybiniu, kab dasiahnuć ćviordaha padbałotnaha hruntu.

Akramia hetaha, architektura Kreŭskaha zamka śviedčyć pra toje, što Kniaskaja vieža — pieršaja siarod viadomych u VKŁ vieža-danžon.

Za 20 kiłamietraŭ ad Kreva znachodzicca Halšanski zamak, rezidencyja Sapiehaŭ u 16—17 stahodździ, vioska Baruny z bazyljanskim manastyrom, viadomaja raniej na ŭsio VKŁ. Naŭprost praz Kreva prachodziła linija frontu Pieršaj suśvietnaj vajny.

«Tut na adnym miescy možna było b raspracavać vielmi cikavy turystyčny asiarodak, — kaža Ihar Čarniaŭski. — Kreŭskaje navakolle cikavaje jašče i svajmi krajavidami. Jany majuć svoj sens. — Usie možna cikava padać».

Paśla Pieršaj suśvietnaj vajny ŭ 1929 polskija ŭłady praviali niekatoryja raboty pa ŭmacavańni, i z toj pary da našych dzion jon dažyŭ u tym vyhladzie, u jakim jość.

«Stan vielmi drenny. Faktyčna, toje, što my bačym, hetyja mury ścien, — heta ŭžo nie samyja ścieny, a heta ŭnutranaja zabudova. Na adsotkaŭ 80, moža 70, vonkavy kamień absypaŭsia, i my siońnia majem spravu naŭprost z tym, što było ŭnutry. I ŭjavicie sabie, stolki hadoŭ jon stajaŭ», — kaža Ihar Čarniaŭski.

Kamientary25

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Usie naviny →
Usie naviny

Navalničny front dabraŭsia da Minska

Źmierajcie svaju taliju i rost — hetyja dźvie ličby šmat skažuć pra vaša zdaroŭje

Urad vyznačyŭsia ź pieranosam pracoŭnych dzion u nastupnym hodzie

Učora ŭ Minsku prapaŭ chłopčyk, jaki nie razmaŭlaŭ

«Čamu ty adklučyŭ ruchaviki?» Papiaredni dakład ab katastrofie samalota Air India vyklikaŭ jašče bolš sprečak4

«Razam adkryvali kantynient biełaruščyny». Vincuk Viačorka zhadaŭ pra Edvarda Zajkoŭskaha3

Na Vałyni raźbiŭsia francuzski źniščalnik Mirage4

Premjeru i śpikieru Siejma Litvy prypomnili, što jany 17 hadoŭ tamu jeździli ŭ Biełaruś6

«Hetaje haŭno treba spyniać». Kurs, Roŭda, Łojka dy inšyja biełarusy pra dykpiki Stryžaka53

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić