«Ja razam ź dziećmi chavałasia ŭ łaźni, bo milicyja dziažuryła kala majho doma»

«Słuchaju raspovied pra toje, jak u Pastavach sudzili aktyvistku z Varapajeva. Za toje, što jana ŭ miascovym čacie prapanavała ŭ niejki tam dzień u kancy traŭnia sabracca ŭ parku i pahavaryć pra toje, jak arhanizavać zbor podpisaŭ za adnaho z kandydataŭ na pasadu prezidenta, — raskazvaje ŭ siabie ŭ fejsbuku dapisčyk «Našaj Nivy» Kastuś Šytal. — U jaje pytajucca, čamu jana sama nie pryjšła na sustreču. (Treba skazać, što nichto nie pryjšoŭ.)
«Bo ja razam ź dziećmi chavałasia ŭ łaźni, bo milicyja dziažuryła kala majho doma», — kaža aktyvistka.
I ja voś padumaŭ: ja ž šmat nasłuchaŭsia historyj pra toje, jak chtości ŭ łaźni, ci ŭ chlevie, ci ŭ lesie chavaŭsia ad pradstaŭnikoŭ ułady. Ale to byli ci časy niamieckaj akupacyi, ci savieckija časy Stalina. A na dvare ciapier 2020 hod…
Što praŭda, dali žančynie ŭsiaho 3 bazavyja štrafu — heta 81 biełaruski rubiel. Niečakana mała dla palityčnaj spravy.
-
Apakalipsis zaŭtra. Statkievič napisaŭ pieršy artykuł — z papiaredžańniem pra niebiaśpieku z boku Rasii
-
«Sproby stvaryć Łukašenku vobraz «samaha čałaviečnaha čałavieka» tolki padkreślivajuć krajniuju nialudskaść sistemy»
-
Sieviaryniec: U administracyi SIZA pierakošvała tvary ad adnoj zhadki proźvišča Cichanoŭskaha
Ciapier čytajuć
U jakoj raźviedki była najlepšaja infarmacyja ź Biełarusi ŭ lutym 2022 i chto paviedamiŭ Budanavu, što asnoŭny ŭdar rasijan budzie na Hastomiel. Źjaviłasia vialikaja publikacyja
Kamientary