Vystupajučy na płoščy ŭ Varšavie, kudy pryjšło jaho pasłuchać šmat ludziej, ukrainski prezident Uładzimir Zialenski, badaj, upieršyniu z pačatku vajny zhadaŭ pra toje, što vieryć u pierśpiektyvy volnaj Biełarusi.

«Darahi polski narod!
Ja ŭpeŭnieny, ty viedaješ, što salidarnaść achoplivaje ciapier bolš, čym los našych dvuch narodaŭ. Kali my z vami volnyja — heta harantyja, što svaboda budzie mocnaj va ŭsich našych krainach-susiedziach, u Jeŭrasajuzie.
Rumynija, Słavakija, Litva i inšyja krainy Bałtyi — usie macniejšyja, kali my volnyja.
Kali my volnyja — heta harantyja, što svaboda vystaić u Małdovie, nie pakinie Hruzii, i pryjdzie — abaviazkova pryjdzie — u Biełaruś», — skazaŭ Zialenski.
U hetym miescy ŭkrainski prezident atrymaŭ mocnyja apładysmienty: siarod ludziej, jakija pryjšli jaho słuchać, było šmat biełarusaŭ.
Ciapier čytajuć
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary
Očień pochožie čto upominanije snova vynuždienoje pod davlenijem ES. Skoro uvidim.