Navuka i technałohii

Navukoŭcy navučylisia rabić bieton na 30 adsotkaŭ macniejšym pry dapamozie adpracavanaj kavavaj huščy

Ničoha składanaha: treba prosta padvierhnuć adpracavanuju kavu pirolizu pry tempieratury 350°C.

Fota: vecteezy

Štohod ludzi vyrablajuć kala 4,4 miljarda ton bietonu. Hety praces patrabuje kala 8 miljardaŭ ton piasku (z 40-50 miljardaŭ ton piasku, jakija vykarystoŭvajucca štohod), što, u pryvatnaści, pryviało da vostraha deficytu budaŭničych tavaraŭ u apošnija hady. U toj ža čas my hienierujem kala 10 miljardaŭ kiłahramaŭ vykarystanaj kavavaj huščy za toj ža pramiežak času.

Hrupa daśledčykaŭ z Univiersiteta RMIT u Aŭstralii vyjaviła, što kavavuju hušču moža vykarystoŭvać u jakaści zamieny kremieniaziomu ŭ pracesie vytvorčaści bietonu, jaki ŭ pravilnych praporcyjach stvaraje značna bolš mocnuju chimičnuju suviaź, čym adzin piasok.

Pa słovach aŭtara daśledavańnia doktara Radžyva Rojčanda (Rajeev Roychand), słovy jakoha pieradaje Engaget, utylizacyja arhaničnych adkidaŭ stvaraje ekałahičnuju prablemu, pakolki spryjaje vykidu vialikaj kolkaści parnikovych hazaŭ, u tym liku mietanu i vuhlakisłaha hazu, što spryjajuć źmienie klimatu. U hety ž čas tolki ŭ Aŭstralii štohod vyrablajecca 75 miljonaŭ kiłahramaŭ vykarystanaj kavavaj huščy, bolšaja častka jakoj traplaje na zvałki. 

Kavavuju hušču, adnak, nielha prosta źmiašać u nieapracavanym vyhladzie sa standartnym bietonam, bo jana nie źviazvajecca ź inšymi materyjałami z-za arhaničnaha składnika. Kab zrabić adpracavanuju hušču bolš sumiaščalnaj, kamanda ekśpierymientavała ź pirolizam materyjałaŭ pry 350 i 500 °C, a zatym zamianiajučy ich piaskom u roznych praporcyjach jak dla standartnych bietonnych sumiesiaŭ.

Piroliz — technałohija, što vykarystoŭvajecca dla pieraŭtvareńnia bijamasy ŭ pramiežkavy vadki pradukt šlacham nahravańnia arhaničnaha materyjału, naprykład bijamasy pry adsutnaści kisłarodu. Dastatkovaja kolkaść ciapła pry pirolizie zabiaśpiečvaje dekanstrukcyju mocnych bijapalimieraŭ, a z-za adsutnaści kisłarodu nie adbyvajecca hareńnia, što dazvalaje bijamasie termična raskładacca na haručyja hazy i bijavuhal.

Kamanda vyjaviła, što tempieratura ŭ 350°C źjaŭlajecca idealnaj, zabiaśpiečvajučy pavyšeńnie tryvałaści na ścisk kampazitnaha bietonu, źmiašanaha z kavavym bijavuhlom, ažno na 29,3 %. Asobna kamanda adznačaje, što aproč skaračeńnia vykidaŭ i stvareńnia bolš tryvałaha bietonu, źnižajecca ŭździejańnie na navakolle bieśpierapynnaj zdabyčy piasku. 

Navukoŭcy dadajuć, što choć daśledavańni znachodziacca na rańnich stadyjach, užo možna zrabić vysnovu, što bietonnaja pramysłovaść moža ŭnieści značny ŭkład u pavieličeńnie pierapracoŭki arhaničnych adkidaŭ, raskładańnie jakich viadzie da ŭtvareńnia vialikaj kolkaści mietanu — parnikovaha hazu, jaki ŭ 21 raz bolš škodny za dyjaksid vuhlarodu ŭ stvareńni parnikovaha efiektu.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Tramp paviedamiŭ, što ŭ paniadziełak budzie havaryć z Pucinym2

Tramp paviedamiŭ, što ŭ paniadziełak budzie havaryć z Pucinym

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusy, jakija robiać šenhienskija vizy praź Ispaniju, sutyknulisia z prablemaj

«Kaŭbasnyja *opy». Biełarus pakazaŭ u tyktoku niezvyčajny tavar ad Bresckaha miasakambinata3

Praŭładnaja błohierka z Barysava paprasiła padpisčykaŭ padzialicca prablemnymi pytańniami. I joj ich nakidali2

U Hłybockim rajonie zaŭvažyli abłoki, padobnyja da vymieni. Što za jany?1

Rasijskaja ekanomika pačała 2025 hod z mocnym zapavoleńniem6

Niaviestka Ananič paśla zvalnieńnia z SB znajšła pracu nie bi lažačaha4

Premjer Ałbanii sustreŭ Džordžu Miełoni ŭ Tyranie rycarskim pakłonam VIDEA

Pašynian u Tyranie prapanavaŭ Alijevu pajści papić kavy VIDEA

«U kredyt?» Na Kamaroŭcy znajšli «załatuju» čarešniu1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tramp paviedamiŭ, što ŭ paniadziełak budzie havaryć z Pucinym2

Tramp paviedamiŭ, što ŭ paniadziełak budzie havaryć z Pucinym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić