Aŭto

Skłali paśla DTZ jeŭrapratakoł, a hrošaj na ramont aŭto nie chapiła. Što rabić?

Adna z umoŭ składańnia jeŭrapratakoła — udzielniki avaryi ličać, što škoda, pryčynienaja kožnamu transpartnamu srodku ŭ DTZ, nie pieravyšaje €800 pa kursie Nacbanka. A što rabić, kali potym apyniecca, što hetych hrošaj na ramont aŭtamabila brakuje?

Ilustracyjny zdymak

Hrošy možna spahnać praz sud. Voś realnaja historyja z sudovaj praktyki, pra jakuju raskazali ŭ Viciebskim abłasnym sudzie, piša abw.by.

17 krasavika hetaha hoda ŭ Połacku sutyknulisia dva aŭtamabili. Hramadzianskaja adkaznaść vinoŭnicy DTZ była zastrachavana ŭ ZAST «Task», a druhoha ŭdzielnika avaryi — u STAA «Asoba». Jaho aŭtamabil atrymaŭ paškodžańni, pamier jakich baki na miescy acanili ŭ sumu nie bolš za €800 i zapoŭnili błank paviedamleńnia ab DTZ biez vykliku supracoŭnikaŭ DAI.

Pa damovie «aŭtahramadzianki», «Asoba» vypłaciła kiroŭcu strachavuju kampiensacyju ŭ sumie 2785,52 rubla, što ekvivalentna €800. Adnak košt ramontu aŭtamabila akazaŭsia bolš čym u dva razy vyšejšym — 6163,66 rubla.

Uładalnik aŭtamabila źviarnuŭsia da vinoŭnicy DTZ, kab jana dapłaciła za ramont. Jana admoviłasia heta zrabić, i tady jon źviarnuŭsia sud, dzie z ulikam znosu aŭtamabila ŭ 55% prasiŭ spahnać ź vinoŭnicy avaryi 2198,39 rubli za ramont, a taksama sudovyja vydatki.

Jak nahadali ŭ sudzie, zhodna z artykułam 941 HK, jurydyčnaja asoba abo hramadzianin, jakija zastrachavali svaju adkaznaść pa dobraachvotnym abo abaviazkovym strachavańni na karyść paciarpiełaha (artykuł 823, punkt 1 artykuła 825), u vypadku kali strachavoj kampiensacyi niedastatkova dla taho, kab poŭnaściu kampiensavać pryčynienuju škodu, kampiensujuć roźnicu pamiž strachavoj kampiensacyjaj i faktyčnym pamieram uronu.

U vypadku, kali strachavoj kampiensacyi niedastatkova dla poŭnaj kampiensacyi škody, paciarpieły maje prava pradjavić asobie, jakaja naniesła škodu, pazoŭ ab pakryćci škody na sumu, jakaja składaje roźnicu pamiž strachavoj kampiensacyjaj i faktyčnym pamieram škody, za vyniatkam koštu abnaŭleńnia (h.zn. roźnicy pamiž koštam novych detalaŭ i koštam detalaŭ za vylikam znosu pry zamienie paškodžanych detalaŭ na novyja).

Sud pryjšoŭ da vysnovy, što zajaŭlenyja iskavyja patrabavańni abhruntavanyja i padlahajuć zadavalnieńniu ŭ poŭnym abjomie.

13 vieraśnia rašeńniem suda Połackaha rajona i horada Połacka z adkazčycy na karyść istca spahnana:

  • 2198,39 rubla — materyjalnaja škoda;
  • 109,92 rubla — dziaržpošlina;
  • 80 rubloŭ — vydatki pa apłacie jurydyčnaj dapamohi.

Rašeńnie suda nie abskardžana, nie apratestavana i nabyło zakonnuju moc.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Što Polšča i Biełaruś chočuć adzin ad adnaho pry vyzvaleńni Pačobuta? A Kanapackaja vyzvałasia stać paručycielem6

Što Polšča i Biełaruś chočuć adzin ad adnaho pry vyzvaleńni Pačobuta? A Kanapackaja vyzvałasia stać paručycielem

Usie naviny →
Usie naviny

«Ja nie chaču prablem, u mianie ŭsio dobra, ja lublu Biełaruś». Student z Konha, jaki skardziŭsia Łukašenku na ceny, pabyvaŭ u milicyi8

Ciapier užo MZS Rasii pahražaje ZŠA praz mahčymuju pieradaču «Tamahaŭkaŭ» Ukrainie9

Praca fizičnaha ofisa Cichanoŭskaj u Vilni časova prypyniena117

Za što siońnia dali Nobiela pa chimii?1

Prakuratura choča, kab milicyja bolš žorstka karała chatnich tyranaŭ: patrabujuć aktyŭniej vykarystoŭvać achoŭnaje pradpisańnie6

U Pieciarburhu zastrelili viadomaha architektara na vačach 10‑hadovaj dački. Zabojca, mierkavana, viarnuŭsia z vajny6

«Pa viečarach prybiraŭ IT-ofisy». Razmovy z navukoŭcami z Akademii navuk3

27‑hadovaja polka pamierła na rajskim vostravie ad ačyščalnaj dyjety. Dziaŭčyna važyła 27 kh15

Premjer-ministr Litvy: Uzrovień achovy Cichanoŭskaj skarekciravany z ulikam uzroŭniu pahroz25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što Polšča i Biełaruś chočuć adzin ad adnaho pry vyzvaleńni Pačobuta? A Kanapackaja vyzvałasia stać paručycielem6

Što Polšča i Biełaruś chočuć adzin ad adnaho pry vyzvaleńni Pačobuta? A Kanapackaja vyzvałasia stać paručycielem

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić