Ekanomika11

Łukašenka: My vykaraskalisia z toj situacyi, u jakuju nas pastaviła Rasija ŭ pačatku hetaha hoda

Kiraŭnik krainy padćvierdziŭ płany pa źmianšeńni enierhazaležnaści ad uschodniaha susieda.

«My vykaraskalisia z toj situacyi, u jakuju nas pastaviła Rasija ŭ pačatku hetaha hoda», — zajaviŭ prezident Biełarusi na naradzie, što adbyłasia na Mazyrskim NPZ, pa pytańniach pracy naftapierapracoŭčaj haliny krainy.

Naftapierapracoŭku Alaksandr Łukašenka pastaviŭ u adzin šerah z pytańniami zabieśpiačeńnia charčovaj biaśpieki krainy.

«Pierapracoŭka, pastaŭka dla ŭnutranych patreb i na ekspart vuhlevadarodnaj syraviny, zabieśpiačeńnie vuhlevadarodnaj syravinaj našaj dziaržavy blizkija da pytańnia być ci nie być Biełarusi jak suvierennaj i niezaležnaj dziaržavie. Tamu heta najvažniejšy kirunak našaj dziejnaści, i my z honaram i hodnaściu, jak u sielskaj haspadarcy, pavinny z hetaj situacyi znajści vychad. Dakładniej — znajšli», — skazaŭ prezident na naradzie, frahmienty jakoj pakazaŭ telekanał ONT.

Kiraŭnik dziaržavy adznačyŭ, što meta jaho pryjezdu na Mazyrski NPZ zaklučajecca ŭ tym, kab pačuć niepasredna ad śpiecyjalistaŭ, kiraŭnikoŭ halin, što źmianiłasia za apošni čas.

Havoračy pra stanoŭčyja źmieny situacyi z zabieśpiačeńniem vuhlevadarodnaj syravinaj, Łukašenka znoŭ padkreśliŭ: «My nie źbirajemsia z Rasijaj vajavać na ŭsich kirunkach — biaru heta ŭ dvukośsi. Nam nie patrebny nijakija vojny i ŭskładnieńni. Ale my pavinny zychodzić z taho (heta kłasika), što ŭsiudy pavinny być alternatyvy, u tym liku i ŭ pastaŭkach u krainu vuhlevadarodnaj syraviny».

Naviedvajučy MNPZ, Łukašenka paćvierdziŭ płany Biełarusi pa dalejšych pastaŭkach nafty ź Vieniesueły — u 2011 hodzie 8–9 młn. ton, a ŭ 2012-m pavialičyć hety abjom da 10 młn. ton.

Pavodle słoŭ staršyni kancerna «Biełnaftachim» Valeryja Kazakieviča, biełaruskija naftapierapracoŭčyja zavody ŭ stanie pierapracavać taki abjom syraviny. U svaju čarhu dyrektar Mazyrskaha NPZ Anatol Kupryjanaŭ paviedamiŭ, što na pradpryjemstvie pravodzicca rekanstrukcyja i madernizacyja, jakija dazvolać pavialičyć pierapracoŭku nafty štohod da 5 młn. ton i bolš.

«Značyć, my možam dadavać pastaŭki nafty, u pryvatnaści ź Vieniesueły. Biełaruskija NPZ u stanie pierapracavać takija abjomy», — zajaviŭ Łukašenka.

Jak adznačyŭ Valeryj Kazakievič, Mazyrski NPZ da kanca hoda vyjdzie na abjomy minułaha hoda razam ź pierapracoŭkaj druhasnych resursaŭ, a ŭ budučym jość mahčymaść pavieličeńnia. «Heta značyć, katastrofy nie adbyłosia — ni ź finansavaha, ni z vytvorčaha punktu hledžańnia. A budučy hod prahladajecca lepš», — skazaŭ prezident.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Babaryka pra siabie ŭ 2020-m: Heta nie naiŭnaść. Nie dumaju, što takoha kryvažernaha scenara niechta čakaŭ25

Babaryka pra siabie ŭ 2020-m: Heta nie naiŭnaść. Nie dumaju, što takoha kryvažernaha scenara niechta čakaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Bił Hiejts pryznaŭsia ŭ šlubnych zdradach z rasijankami i ŭ tym, što Epštejn jaho hetym šantažavaŭ12

Apošniaja pradstaŭnica Biełarusi na «Jeŭrabačańni» sprabuje pradać praz aŭkcyjon staryja džynsy7

Pasoł Ukrainy paviedamiła pra patrabavańnie ZŠA nie nanosić udary pa naftavym terminale ŭ Novarasijsku2

U Minsku zatrymali 55 supracoŭnikaŭ machlarskich call-centraŭ6

Jakaja łohika sudoŭ za Hajun? Mužčyna, jakoha zatrymlivali pa hetaj spravie, apisaŭ ubačanaje32

Kvadratny mietr u «Minsk-Śviecie» ŭžo pieravysiŭ $2400. Što tam pradajecca?

Amierykanskaja televiadučaja abviaściła ŭznaharodu $1 młn za infarmacyju ab źnikłaj maci1

Tramp prymieryŭ załaty miedal Alimpijady i admoviŭsia jaho viartać6

U Babrujskaj krepaści adrestaŭrujuć kazarmu, u dvary jakoj pabudavali kancłahier2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Babaryka pra siabie ŭ 2020-m: Heta nie naiŭnaść. Nie dumaju, što takoha kryvažernaha scenara niechta čakaŭ25

Babaryka pra siabie ŭ 2020-m: Heta nie naiŭnaść. Nie dumaju, što takoha kryvažernaha scenara niechta čakaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić