Sport33

Dopinh byŭ, dopinh jość, dopinh budzie žyć?

Dziaržtrenier pa lohkaj atletycy zajaviŭ pra nieabchodnaść vykarystańnia spartsmienami preparataŭ, jakija vyvodziacca z arhanizma za dva-try dni

Z hučnaj zajavaj vystupiŭ dziaržaŭny trenier Biełarusi pa lohkaj atletycy Alaksandr Traščyła.

«Jość novyja preparaty, jakija vyvodziacca na praciahu dvuch-troch dzion, — voś takuju treba mieć farmakałohiju»,
— skazaŭ jon 5 vieraśnia na sumiesnym pasiadžeńni kalehii Ministerstva sportu i turyzmu i vykankama Nacyjanalnaha alimpijskaha kamiteta.

Pavodle słoŭ Traščyły, lohkaatlety prajhrali Alimpijadu (nie zavajavana nivodnaj uznaharody) «čysta mietadyčna i farmakałahična». «Usio novaje, jakoje było, da nas nie dachodziła, — paskardziŭsia dziaržtrenier. — Rasijanie, niemcy zachodziać u kabinku i iduć kidać, a my pracavali pavodle mietodyk 1975-79-ch hadoŭ». U lohkaj atletycy patrebny nie adzin hod, «kab vybracca z toj jamy, u jakuju my spaŭzali». «Nieabchodna centralizacyja padrychtoŭki i absalutny kantrol trenirovačnaha pracesu biez skidki na tytuły. Treba prymać žorstkija miery až da spynieńnia finansavańnia», — ličyć trenier.

Pamočnik prezidenta pa pytańniach fizičnaj kultury, sportu i raźvićcia turyzmu Ihar Zaičkoŭ adznačyŭ, što z 50 lohkaatletaŭ płanavyja zadańni vykanali tolki čatyry. «Jany byli čymści napałochany tak, što nie kidali, a imitavali, i niezrazumieła, jak sudździ dahetul mierali im najlepšyja vyniki ŭ siezonie i čym karmili treniery», — skazaŭ jon. U toj ža čas, pavodle słoŭ Zaičkava, niekatoryja nibyta stomlenyja spartsmieny irvanuli na Bryljantavuju lihu «źbivać pa 100, pa 200 dołaraŭ», chacia «kraina rychtavała ich da Alimpijady, a nie Bryljantavaj lihi».

Ministr sportu i turyzmu Aleh Kačan padkreśliŭ, što nieabjektyŭnaje sudziejstva nie źjaŭlajecca apraŭdańniem i nie treba sprabavać «praskočyć na tonieńkaha».
«Z prafiesijnaha punktu hledžańnia škadavać niama kaho», — zajaviŭ Kačan. Na dumku ministra, fiederacyi pa vidach sportu nie ŭmiejuć pracavać ź mižnarodnym sudziejskim korpusam. Ledź nie adzinym vyklučeńniem źjaŭlajecca mastackaja himnastyka.

Kačan ličyć, što spartyŭnaja navuka i miedycyna adčuvajuć «poŭny šmathadovy zastoj».
«Niama elemientarnaha manitorynhu padčas padrychtoŭki spartsmienaŭ. U vyniku my prychodzim na dapamohu tady, kali jany ŭžo chraničny chvoryja ad niepasilnych nahruzak», — adznačyŭ ministr. U lohkaj atletycy farmakałahičnaje zabieśpiačeńnie było prypyniena paśla aryštu hałoŭnaha treniera Anatola Badujeva i «jaho miedycynskaha pamočnika» Paŭła Drynieŭskaha, a zamianić ich nie było kim, skazaŭ Kačan.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Babaryka pra siabie ŭ 2020-m: Heta nie naiŭnaść. Nie dumaju, što takoha kryvažernaha scenara niechta čakaŭ25

Babaryka pra siabie ŭ 2020-m: Heta nie naiŭnaść. Nie dumaju, što takoha kryvažernaha scenara niechta čakaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Apošniaja pradstaŭnica Biełarusi na «Jeŭrabačańni» sprabuje pradać praz aŭkcyjon staryja džynsy7

Pasoł Ukrainy paviedamiła pra patrabavańnie ZŠA nie nanosić udary pa naftavym terminale ŭ Novarasijsku2

U Minsku zatrymali 55 supracoŭnikaŭ machlarskich call-centraŭ6

Jakaja łohika sudoŭ za Hajun? Mužčyna, jakoha zatrymlivali pa hetaj spravie, apisaŭ ubačanaje32

Kvadratny mietr u «Minsk-Śviecie» ŭžo pieravysiŭ $2400. Što tam pradajecca?

Amierykanskaja televiadučaja abviaściła ŭznaharodu $1 młn za infarmacyju ab źnikłaj maci1

Tramp prymieryŭ załaty miedal Alimpijady i admoviŭsia jaho viartać6

U Babrujskaj krepaści adrestaŭrujuć kazarmu, u dvary jakoj pabudavali kancłahier2

Novy trend — małodziva zamiest vitaminaŭ. Jano sapraŭdy karysnaje?

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Babaryka pra siabie ŭ 2020-m: Heta nie naiŭnaść. Nie dumaju, što takoha kryvažernaha scenara niechta čakaŭ25

Babaryka pra siabie ŭ 2020-m: Heta nie naiŭnaść. Nie dumaju, što takoha kryvažernaha scenara niechta čakaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić