Pierad adjezdam u Vilniu nabyŭ «Źviazdu». Na pieršaj pałasie — vialikaja fatahrafija Lidzkaha zamku ź vieršnikami. U horadzie prachodziŭ rycarski fest «Zamak Hiedymina».
Symptamatyčna: «paŭziom na kaleniach» u Rasieju, paralelna ŭzdymajučy na ščyt imia litoŭskaha kniazia i vydajučy «Encyklapedyju VKŁ». Heta naš fatum — stajać viakami raskiračanymi pamiž Litvoj-Polščaj i Ŭschodam?
U samoj Litvie dyskutujuć, ci nie padzielena jana miž dvuma śvietami. U bestselery tamtejšaha Arłova — historyka i televizijnaha šoŭmena Bumbłaŭskasa «Historyja daŭniaje Litvy» paŭstaje pytańnie: jaki pravilny šlach Litvy — na Zachad ci na Ŭschod, razam z pravasłaŭnym śvietam? A mo tre było zastavacca pahancami?
24 vieraśnia Litva adznačała Dzień bałckaha adzinstva. Adznačała Ch Mižnarodnym festyvalem ahniavoj skulptury — nasuprać Hiedyminavaj krepaści, u Hornym parku, dzie stajaŭ koliś lehiendarny Kryvy zamak.
Ahniavaja fejeryja była hrandyjoznaj reminiscencyjaj na pahanskija matyvy. Spačatku nad Vialloj, pry Mindoŭhavym moście, vykłali arnamentalnyja fihury roznych bostvaŭ, paśla na susiednim vostravie blisnuli pieršyja ahni fajerverku. Heta zaharelisia Janys i Usyńš — łatyskija mitalahičnyja persanažy. Pakul sałoma tleła, na Kryvuju haru napłyvaŭ lud. U adroźnieńnie ad Lidy, Vilnia abyšłasia biaź jatak z šašłykami i pivam. I mahu prysiahnuć, śviata zdavoliła vilenčukoŭ biaź piva.
…Siem fihur z dreva i sałomy ŭspychvali pad daŭnija litoŭskija śpievy i tancy. Voŭk, Zubr, Vaładar — siem mitalahičnych postaciaŭ uspychvajuli i pamirali, zhasajučy. Azdablali fejeryju dva dudary, adzin ź jakich — Todar Kaškurevič.
…Apošnim uspychnuŭ Ažys, Kazioł, — spačatku haračy strumień pajšoŭ ź jaho paščy, zatym blisnuŭ chvost, nalilisia čyrvonym vočy. Datlavaŭ Zubr, i publika, uzrušanaja, nieachvotna pakidała śviatyja «kryvyja» pahorki. Śviata ŭ Vilni, u adroźnieńnie ad bolšaści biełaruskich festaŭ, było kulturnaj padziejaj, tvoram mastactva.
Hiedymin kazaŭ: kožny maje prava vieryć u svaju praŭdu, i chaj jon jaje pilnujecca, a my budziem trymacca svajho. Tak jon abmiažoŭvaŭ Litvu ad nastojlivych misijaneraŭ, što leźli z usich bakoŭ.
Ciapier Vilnia moža pachvalicca talerancyjaj: tut nad katalickaju katedraju razhortvajecca pahanskaja misteryja, pobač bliščać kupały pravasłaŭnych śviatyniaŭ, na Zavalnaj čuvać śpieŭ z synahohi. I havaryć pa-rasiejsku abo pa-biełarusku tut nia ličycca haniebnym, choć dziaržaŭnaja mova adna.
A miž tym Litva maje svaju i dziaržaŭnuju palityku, i peŭnuju śvietahladnuju aryjentacyju, jakuju možna nazvać idealohijaj. U ramkach hetaje idealohii mahčymaje šmathałośsie — kožny budzie pačuty. Inšaja reč, ci jaho mierkavańnie budzie ŭličana.
U nas nikoha nia słuchajuć, ale robiać vyhlad, što ŭličvajuć niekatoryja mierkavańni. Tak zredku ŭ krainie, historyja jakoj pačynajecca z 1944 h., dazvalajucca siaredniaviečnyja festy, pra jakija navat pišuć hazety. Pišuć jak pra śviaty duchoŭnaści, u sapraŭdnaści — piva i šašłyka. Ci takoha ŭšanavańnia varty našy prodki? Darujcie ŭžo za hetkaje banalna-patasnaje zapytańnie.
Kamientary