Hramadstva2626

Baćki načavali ŭ čarzie, kab zapisać dzicia ŭ pieršy kłas biełaruskamoŭnaj himnazii №23

U 5.30 u himnazii ažyjataž, mnohija pryjšli jašče ź viečara

U 5.30 ranicy la minskaj himnazii №23 ažyŭlena: tut užo sabrałasia kala 20 baćkoŭ, jakija chočuć zapisać svaich dziaciej-pieršakłaśnikaŭ u hetuju navučalnuju ŭstanovu. Usio vykładańnie, uklučajučy fizkulturu, tut viadziecca na biełaruskaj movie, piša kp.by.

Mužčyna ŭ śvietłaj kamizelcy pryjšoŭ siudy ŭ 4.40, kab zapisać u himnaziju ŭnuka Kastusia.

— Ja pryjšoŭ niedzie ŭ 4.40 i byŭ 16-m. Było b dobra, kali b unuk vučyŭsia mienavita tut. Tak, hetaja himnazija nie adzinaja u Minsku, dzie vykładajuć na biełaruskaj movie, ale ŭ astatnich, jak kažuć, vučycca bolš dziaciej, jakija štodzionna razmaŭlajuć na ruskaj movie.

Ažyjataž tłumačycca prosta: u pieršy kłas abaviazanyja ŭziać usich achvotnych, chto prapisany ŭ hetym rajonie. Astatnich zapisvajuć na volnyja miescy. Kolkaść miescaŭ abmiežavana: pieršakłaśnikaŭ nabirajuć u dva kłasy pa 25 čałaviek, tamu baćki śpiašajucca zaniać čarhu jak maha raniej — tak źjaŭlajecca bolš šancaŭ trapić u zapavietny śpis.

Na łavačcy pobač ź vialikim dvuchlitrovym termasam lažyć papka — kožny pavinien padyści i ŭ strohim paradku ŭpisać tudy svajo dzicia — kab nie zabłytacca, chto za kim pryjšoŭ. Francišak, Aleś, Jakub, Kastuś…

Za śpisam staranna sočać — padyści i ŭklinicca ŭ pieršuju dziasiatku nichto nie zmoža.

A šostaj ranicy da prysutnych padychodzić mužčyna ŭ žoŭtaj kašuli:

— Heta tut zapisvajuć u himnaziju?

— Tak, vy ŭžo 73-i! — žartuje adzin z tat.

Na samaj spravie Alaksiej 33-i ŭ śpisie. Mužčyna kaža, što nie čakaŭ takoha ažyjatažu:

— Ja raźličvaŭ, što tut budzie čałaviek 10, maksimum 15, ale nie 30! — dzivicca jon.

Vachtu kala himnazii niasuć niekalki babul i dziadulaŭ, ale ŭ asnoŭnym tut sabralisia taty i mamy. Dziaciej pakinuli spać doma. Tyja, kamu z ranicy treba na pracu, dziažurać paźmienna: z nočy da 6.30 vartuje tata, potym prychodzić mama.

Pieršaja dziasiatka dziaciej u śpisie sfarmavałasia kala troch hadzin nočy, druhaja — u piać ranicy.

— Heta dziŭna i śmiešna, što dziciačy kalektyŭ farmujecca pa časie prychodu da himnazii ich baćkoŭ, — badziora dzielicca mužčyna, jakija staić la himnazii z paŭnočy. — Ale, z druhoha boku, pryjści nočču mohuć tolki matyvavanyja baćki, a ŭ ich zvyčajna adkaznyja dzieci, tamu tut jeść niejkaja racyja.

Da razmovy padklučajucca i inšyja baćki. Niekatoryja ličać, što zajmać čarhu nočču — całkam narmalna.

— A čamu vy ličycie, što heta niezvyčajnaja situacyja? Možna adnu noč i nie paspać, zatoje dzicia ŭsio dziacinstva praviadzie ŭ dobrym asiarodku, — upeŭnienaja mama Natalla. Sama jana pryjšła bližej da siomaj ranicy.

- Tut navučajucca dobryja dzieci, svajo koła, dzie ŭsie adno adnaho viedajuć - ja, naprykład, viedaju šmat kaho z prysutnych, tamu što my sustrakalisia na niejkich imprezach, kursach, — raskazvajuć baćki.

Adzin z baćkoŭ pryjšoŭ na dziažurstva da himnazii ŭčora ŭ dzieviać viečara i ŭsio roŭna spaźniŭsia: u śpisie jon byŭ užo druhim.

Ja padrychtavaŭsia: ŭziaŭ z saboj spalnik, ale nie karystaŭsia im. Składana było tolki pieršyja piać-šeść hadzin — prychodziłasia siadzieć na łaŭcy, ale spać ja nie moh. Zaraz pryjdzie žonka, a ja pajdu dadomu — na pracu mnie tolki a 12-j hadzinie, — raspaviadaje tata Aleny-Daminiki.

Himnazija znachodzicca ŭ centry horada na praśpiekcie Niezaležnaści. Baćki pryjechali siudy z roznych rajonaŭ: Kurasoŭščyna, Baraŭlany, Sierabranka, Čyrvony Bor. Pierśpiektyva ŭstavać raniej, kab advozić dzicia na vučobu, nikoha nie pałochaje — usie zhodnyja achviaravać časam dziela biełaruskamoŭnaha vykładańnia i profilnych kłasaŭ — anhlijskaja i kitajskaja movy tut pahłyblena vyvučajuć ź pieršaha kłasa.

Tata pieršakłaśnika Arcioma pryjšoŭ u pałovie na čaćviortuju i byŭ dziasiatym pa liku. Kaža, što jany z žonkaj doŭha nie vahalisia — vybar pamiž miascovaj himnazijaj i hetaj prosta nie stajaŭ.

— My siudy idziem vyklučna dziela kitajskaj movy, i tolki tamu, što jaje vykładaje nośbit movy, — heta dla nas istotna. Vyrašyli, što ŭ škole syn budzie vyvučać kitajskuju movu, a anhlijskuju — doma z repietytaram, jakoha žonka vybirała z vaśmi pretendentaŭ. Viadoma, jamu budzie ciažka vyvučać kitajskuju movu na biełaruskaj movie, mnie jaho navat škada — ale ž biez pracy ničoha nie dasiahnieš.

Kamientary26

Ciapier čytajuć

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi14

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi

Usie naviny →
Usie naviny

Dziaržava pradaje svaju dolu ŭ Pryjorbanku2

U červieni pa ŭsioj Biełarusi buduć ładzicca biaspłatnyja ekskursii3

Ułady rychtujucca nacyjanalizavać aŭtamabilny zavod «Junison»

Bury adkazaŭ Azaravu pra ahienta Miščuka: Jon nikoli nie pracavaŭ u AVVA i ni da jakoj sakretnaj infarmacyi dostupu nie mieŭ6

Cichanoŭskaja padtrymała pazicyju Zialenskaha ab niemahčymaści praviadzieńnia pieramoŭ u Minsku10

U Litvie vyśvietlili, što dapamohu, pryznačanuju biežancam z Ukrainy, atrymlivali i ludzi ź inšych krain. Siarod ich jość i biełarusy1

Maci traich dziaciej prosić Łukašenku viarnuć ich z prytułku. Čynoŭniki patłumačyli, čamu ŭ jaje nie atrymałasia

Ispanija damahajecca pryznańnia katałonskaj movy ŭ ES: Brusel tarmozić praces

Žurnalisty atrymali dostup da sakretnych płanaŭ rasijskich jadziernych vajskovych baz3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi14

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić