Hramadstva2525

Na cyrymonii ŭručeńnia premij Łukašenka ź ciažkaściu havaryŭ, ale byŭ poŭny kazionnaha aptymizmu

Alaksandr Łukašenka 8 studzienia vystupiŭ na cyrymonii ŭručeńnia premij «Za duchoŭnaje adradžeńnie», śpiecyjalnych premij dziejačam kultury i mastactva i śpiecyjalnych premij «Biełaruski spartyŭny Alimp» 2024 hoda. Padčas cyrymonii jon vyhladaŭ fizična kiepska i vidać było, što vystupleńnie davałasia ź ciažkaściu.

Skrynšot ź videa

Jak časta byvaje apošnim časam, u Łukašenki tresłasia hałava, adčuvałasia zadyška, a hołas byŭ mocna asipły. 

Hetaje vystupleńnie było redkim vypadkam, kali častka pramovy Łukašenki była skazanaja pa-biełarusku.

Što da źmiestu pramovy, to jon byŭ banalnym. Łukašenka ŭ joj znoŭ paŭtaryŭ tyja tezisy, jakija refrenam hučać u jahonych vystupleńniach apošnim časam. Tak, jon iznoŭ padkreśliŭ ustojlivaść biełaruskaj madeli pierad usimi vyklikami i jaje asablivy šlach, a taksama ŭspomniŭ pra namier pieradać krainu dzieciam i ŭnukam:

«Jak by chtości ni imknuŭsia nas siońnia razhajdać, ničoha nie atrymajecca. Ničoha nie atrymajecca. My źbieražom svaju krainu. Jana ŭžo naležyć našym dzieciam i ŭnukam. Tamu my pavinny dumać pra ich budučyniu. I my dumajem. My ŭsio zrobim u nastupnaj piacihodcy, kab naša kraina nazaŭždy zabyłasia prablemu zachavańnia svajoj dziaržaŭnaści. Naša kraina zaŭsiody budzie dziaržavaj nasupierak lubym płyniam i tendencyjam na mižnarodnaj arenie».

Daloka nie ŭ pieršy ŭžo raz jon zaklikaŭ paplečnikaŭ taksama nie dumać pra nakładzienyja zachodnimi krainami sankcyi:

«Sankcyi, nie sankcyi — prosta žyćcio składvajecca takim čynam, što ŭ luboj situacyi nam daviadziecca vyžyvać, vytrymlivać hety nacisk. My jaho vytrymajem».

Što nie admianiaje taho, što budučy hod znoŭ taki pa tradycyi budzie niaprostym i ničoha dobraha jon nie praročyć:

«Ja heta kažu adkryta. I zapomnicie, chto b vam tut ni abiacaŭ załatyja hory, nam pryjdziecca napružvacca ŭ dva razy bolš, čym u papiarednim hodzie».

Ale, viadoma, «my pieraadolejem usie ciažkaści», bo «navučylisia pracavać. U składanych umovach. Kali na nas cisnuć z usich bakoŭ».

Kamientary25

  • ŠOS, i kab chutčej
    08.01.2025
    Nu jon i budku sabie adjeŭ, hałava ŭžo stała litaralna kvadratnaj, bieź pierabolšvańnia.
  • ::
    08.01.2025
    Očień płoch... a hody proletajut niezamietno.
  • Mch
    08.01.2025
    "Pahladzi, što ty zrabiŭ z hetaj ziamloj" krepki chaziajstvienik. Dajšło ŭžo da suchaviejaŭ.
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu8

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu

Usie naviny →
Usie naviny

«Kazachstanski kvartał» i novabudoŭli ŭ Čyžoŭcy, Masiukoŭščynie, Łošycy. Jak budzie zabudoŭvacca Minsk3

Hałoŭny trenier «Niomana» vykanaŭ dziŭny taniec paśla pieramohi ŭ matčy Lihi kanfierencyj

«Zmahła raźvitacca pa-ludsku». U Polščy ŭ biełaruski pamior muž — jana raskazała, jak dastaviła prach na radzimu i arhanizavała pachavańnie

Bankaŭskija insajdary ličać novyja sankcyi suprać čatyroch biełaruskich bankaŭ małaznačnymi. I voś čamu11

Francyja vyrašyła pryznać Paleścinskuju dziaržavu. Izrail zajaviŭ, što heta «ŭznaharoda za teraryzm»13

Karanavirus paskoryŭ stareńnie mozhu navat u tych, chto nie chvareŭ4

Minskaje «Dynama» biez šancaŭ prajhrała ałbanskaj «Ehnacii»2

Tavary z «Pahoniaj» pradavali, niahledziačy na zabarony10

Stała viadoma, jak rahačoŭski zavod pracuje na rasijskuju vajskovuju pramysłovaść5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu8

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić