Pad Smalavičami dvoje školnikaŭ zabaŭlalisia, kładučy cahlinu na rejki. Da ich pryjšła milicyja
10 červienia na ŭčastku čyhunki pamiž Smalavičami i prypynkam Čyrvony Ściah dva chłopčyki ŭzrostu 11 i 12 hadoŭ pakłali cahlinu na rejki. Jany rastłumačyli, što chacieli daviedacca, što zdarycca, kali ciahnik najedzie na čužarodny pradmiet.

Paśla zdareńnia supracoŭniki milicyi naviedali adnaho z padletkaŭ doma i praviali prafiłaktyčnuju razmovu ź im i jaho baćkami.
Taksama ŭ smalavickaj škole №5 adbylisia sustrečy z vučniami, jakija znachodziacca na prafiłaktyčnym uliku.
U Domie kultury školnikam pakazali navučalnyja videaroliki. Supracoŭnica milicyi Taćciana Subač nahadała praviły pavodzin na čyhuncy, raskazała pra niebiaśpieku začepinhu i źmiaščeńnia roznych pradmietaŭ na rejki, a taksama pra adkaznaść za takija ŭčynki.
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary