Hramadstva33

«Da banka jość pytańni». Biełarus pravieryŭ układ, adkryty 17 hadoŭ tamu na dzicia, — što pajšło nie tak?

U 2008 hodzie Maksim adkryŭ u banku ŭkład dla dziciaci. Spačatku suma była nie vielmi vialikaja, ale zatoje pavinny byli kapać pryjemnyja adsotki. Sioleta mužčyna daviedaŭsia, jakuju sumu ŭdałosia nazapasić, i kaža, što ličby jaho vielmi ździvili, piša Onliner.by.

Abiacali staŭku 14 %. Atrymałasia zarabić?

Maksim raspaviadaje, što zaklučyŭ damovu terminovaha bankaŭskaha ŭkładu ŭ sakaviku 2008 hoda.

— Układ nazyvaŭsia «Dziciačy», jon adkryvaŭsia dla dziciaci, kab hrošy zachoŭvalisia da jaho 18‑hodździa. Da hetaha pieryjadu albo ja moh źniać hrošy, albo jon, dasiahnuŭšy paŭnalećcia, moh skarystacca hetaj sumaj z ulikam adsotkaŭ. Kali niama raschodnych apieracyj, a tolki papaŭnieńnie, to naličvajucca dadatkovyja adsotki.

Heta asnoŭnyja momanty. U damovie było paznačana, što ŭsie ŭmovy pa ŭkładach byli raźmieščanyja ŭ haziecie ad 2006 hoda, to-bok za dva hady da taho, jak ja jaho adkryŭ.

Pavodle słoŭ mužčyny, praź piać hadoŭ, u 2013 hodzie, jon prychodziŭ u adździaleńnie banka pacikavicca, ci dziejničaje aŭtaprałanhacyja, jak heta było praduhledžana ŭ damovie. Jaho zapeŭnili, što ŭsio ŭ paradku.

Maksim kaža, što jon spakojna čakaŭ 18‑hodździa dziciaci, bo ŭkład pavinien byŭ praciahvacca aŭtamatyčna. I jon sapraŭdy praciahvaŭsia, ale adsotki naličvali inšyja.

— Na momant zaklučeńnia damovy asnoŭnyja adsotki pa ŭkładu naličvalisia tak: staŭka refinansavańnia Nacbanka plus 4 pracentnyja punkty. Staŭka refinansavańnia tady była 10 %.

Paźniej akazałasia, što ŭ 2016 hodzie bank vyrašyŭ źnizić pracentnuju staŭku da 0,5 % hadavych, a paźniej, u 2018‑m, jana źniziłasia da 0,1 %. U vypadku Maksima hetyja staŭki pačali prymianiacca z daty aŭtamatyčnaha pierazaklučeńnia damovy na novy termin, to bok z 2018 i 2023 hadoŭ adpaviedna.

— Vychodzić, što z 2018 hoda, pa sutnaści, adsotki pierastali naličacca, staŭka istotna źmienšyłasia ŭ paraŭnańni ź pieršapačatkovymi ŭmovami. Pry hetym piersanalnaha apaviaščeńnia nie praduhledžana.

Ja pryjšoŭ u adździaleńnie banka zaraz, bo dziciaci vosieńniu spaŭniajecca 18 hadoŭ. Chacieŭ daviedacca, jakaja situacyja z układam. Było cikava, jakaja suma na depazicie z ulikam usich denaminacyj i devalvacyj.

— Ci vy nie cikavilisia losam ŭkładu, bo z samaha pačatku chacieli źniać hrošy da 18 hadoŭ dziciaci?

— Tak, sens układu mienavita heta i praduhledžvaŭ. Ja pajšoŭ u bank praź piać hadoŭ paśla zaklučeńnia damovy, mianie zapeŭnili, što ŭsio ŭ paradku i budzie aŭtaprałanhacyja. Jana pracuje i ciapier, ale nie ŭ častcy adsotkaŭ. Hrošy pa‑raniejšamu na depazicie ŭ banku, ale pa im naličvajuć kapiejki.

— Kali vy zaklučali damovu, vybrali hety ŭkład z‑za vyhadnych umoŭ?

— Nie, heta było źviazana z žyćciovaj situacyjaj. U 2008 hodzie pamior moj rodny brat, u jaho zastaŭsia syn, jakomu było try miesiacy. Siabry brata sabrali hrošy, i było pryniata rašeńnie pakinuć ich dziciaci. Padumali, niachaj padraście, moža, na vučobu pryjdziecca abo jašče dziela čaho‑niebudź.

U banku jakraz byŭ taki ŭkład — «Dziciačy». Padumali, što budzie niadrenna pakłaści hrošy ŭ bank, kab da 18‑hodździa była jakaja‑niebudź kapiejčyna.

Suma ŭkładu była nievialikaja, udakładniaje Maksim: 2 młn rubloŭ (niedenaminavanych).

Kab było praściej usprymać: na datu ŭkładu heta było prykładna $932.

Naprykancy maja bałans pa rachunku składaŭ 2782 rubli (na 21 maja, kali brali vypisku, heta było $924). Pry hetym ciapier kožny miesiac pa ŭkładu prychodzić litaralna 20 kapiejek, adznačaje Maksim.

Voś jak źmianiaŭsia bałans:

— Kali ja pacikaviŭsia, čamu tak, supracoŭniki banka raźviali rukami. Ja heta źviazvaju z tym, što mianiałasia zakanadaŭstva i źjaviłasia nieabchodnaść u niekatorych vypadkach płacić padatak na dachody z adsotkaŭ pa ŭkładach. Ja źviarnuŭsia ź piśmovaj zajavaj u bank, ale tam spasłalisia na inšaje.

Uvieś hety čas maje asabistyja danyja ŭ banku byli, ale nichto nie paličyŭ patrebnym paviedamić pra takoje istotnaje źmianieńnie ŭmoŭ pa ŭkładach. Pry hetym u majoj žonki ŭ hetym banku ŭtvaryłasia zapazyčanaść dva rubli — i joj telefanavali, kab jana jaje pahasiła. A mnie absiekli prybytak na vosiem hadoŭ, i nichto navat nie zhadaŭ pra heta.

Maksim ličyć, što ŭ takuju situacyju mahli trapić i inšyja ludzi, jakija daŭno adkryli ŭkład, ale nie praviarali bałans na rachunku.

— Vychodzić, bank źniziŭ staŭku, bo moža, a nie apaviaściŭ, bo nie abaviazany. Ale ŭ maim razumieńni źnižeńnie moža być da 10 %, 8 %, ale nie da minimalnych značeńniaŭ. Technična staŭka jość, jaje nie zabrali, ale źnizili da miežaŭ.

Akazvajecca, treba abo vypisvać usie haziety, abo štomiesiac chadzić u bank i kantralavać hetuju situacyju? Pa-inšamu prosta nijak, bo bank pra heta nie papiaredžvaje, chacia ŭ jaho jość kantakty.

Bank: «Adsotki mohuć źmianiacca ŭ adnabakovym paradku»

U adkazie Biełarusbanka, jaki atrymaŭ Maksim, adznačajecca, što pamier asnoŭnych adsotkaŭ pa ŭkładzie bank moža źmianiać adnabakova.

Pry hetym «indyvidualnaje infarmavańnie ŭkładčykaŭ ab źmienach pracentnych stavak zakanadaŭstvam nie praduhledžana».

U banku pryjšli da vysnovy, što ŭmovy damovy nie parušany, a pracentnyja staŭki pa ŭkładzie «Premijalna-nazapašvalny «Dziciačy» ŭstanoŭleny «z ulikam realizacyi normaŭ zakanadaŭstva». My źviarnulisia ŭ bank, kab daviedacca padrabiaznaści: u suviazi z čym mianialisia ŭmovy naličeńnia adsotkaŭ pa ŭkładach i ŭ jakich vypadkach bank ličyć indyvidualnaje infarmavańnie abaviazkovym.

Śpiecyjalisty patłumačyli, što na momant padpisańnia damovy pamier asnoŭnych adsotkaŭ sapraŭdy składaŭ staŭku refinansavańnia Nacbanka plus 4 pracentnyja punkty. U toj ža čas bank moh źmianić hetyja ŭmovy adnabakova, i heta było prapisana ŭ damovie.

— Zaŭvažajem, što indyvidualnaje infarmavańnie ŭkładčyka ab źmienie pracentnaj staŭki ŭmovami damovy nie praduhledžana. Padpisaŭšy damovu, układčyk pahadziŭsia z vykładzienymi ŭ im umovami, — prakamientavali ŭ banku.

Pra­ŭleńnie banka 5 sakavika 2016 hoda ŭstanaviła novy pamier adsotkaŭ pa ŭkładach — 0,5% hadavych. Jon prymianiaŭsia z daty aŭtapierapadpiski (aŭtaprałanhacyi) damovaŭ na novy termin (anałahičny pieršapačatkovamu), pačynajučy z 1 krasavika 2016 hoda. Infarmacyja ab hetym była na sajcie banka, na infastendach u adździaleńniach i ŭ hazietach.

A ŭ 2018 hodzie staŭku źnizili jašče raz — da 0,1% hadavych. Jana prymianiałasia z daty aŭtaprałanhacyi damovaŭ, pačynajučy z 29 kastryčnika 2018 hoda. Infarmacyja ab źnižeńni staŭki, a taksama publičnaja afierta na źmienu paradku naličeńnia prybytku pa ŭkładach z ulikam novaj redakcyi Bankaŭskaha kodeksa byli na infastendach u banku i publikavalisia ŭ haziecie.

Što treba było rabić 17 hadoŭ tamu, kab zarabić?

Jak by ni było kryŭdna ŭ takich situacyjach, bank u hetym vypadku nie parušyŭ nijakich norm zakanadaŭstva, adznačaje finansavy kansultant Alena Maksimovič.

Tym nie mienš jość niuansy, ab jakich varta pamiatać, kali vy źbirajeciesia zrabić doŭhaterminovyja źbieražeńni.

  1. Varta ŭličvać mahčymyja ryzyki doŭhaterminovych układańniaŭ u nacyjanalnaj valucie. U hetaj historyi čytač aformiŭ układ u biełaruskich rublach u sakaviku 2008 hoda. U tym hodzie ŭ śviecie razharnuŭsia ipatečny kryzis, a ŭ navahodniuju noč z 2008 na 2009 kurs dalara ŭ Biełarusi pavialičyŭsia z 2200 rubloŭ da 2650. Kali pieravodzić sumu ŭkładu ŭ valutu, čytač adrazu atrymaŭ straty.

— U biełaruskich rublach suma rasła, ale jaje pakupnaja zdolnaść źnižałasia. Za 17 hadoŭ pa ŭkładzie hrošy nie byli abaronieny ni ad inflacyi biełaruskaha rubla, ni ad inflacyi dalara, — kamientuje finansavy analityk.

2. Pamiatać, što banki majuć prava adnabakova źmianić pamier pracentnaj staŭki pa ŭkładach (tak i pa kredycie). Supracoŭniki bankaŭ ahučvajuć umovy ŭkładaŭ, ale klijenty hety momant uličvajuć nie zaŭsiody i ŭ pieršuju čarhu źviartajuć uvahu na biahučuju staŭku, prapisanuju ŭ damovie.

— Kali klijent nie zhodny sa źmienaj umoŭ, jon moža źviarnucca ŭ bank i zabrać svoj ŭkład (albo pahasić kredyt, kali braŭ jaho). U vypadku čytača, pavodle ŭmoŭ dahavora, uładalnik układu mieŭ poŭnaje prava zabirać ŭkład praź piać hadoŭ. U 2013 hodzie jon hetaha nie zrabiŭ, prosta pacikaviŭsia aŭtaprałonhacyjaj. Tak, heta zručna, što jość aŭtaprałonhacyja, ale varta było ŭličyć, što bank moža źmianić adsotki, i cikavicca pamieram staŭki, kali pierazaklučyli damovu.

Kali b u 2018 hodzie ŭładalnik układu zacikaviŭsia pracentami, to moh zabrać svaje hrošy z banka, heta nie było zabaroniena.

3. Treba daśledavać rynak doŭhaterminovych źbieražeńniaŭ. Pieradać hrošy banku da 18-hodździa dziciaci i ni ab čym nie turbavacca — heta pryvabnaje abiacańnie i dobry markietynh z boku banka, ale na rynku mohuć być i inšyja prapanovy, źviartaje ŭvahu ekśpiert.

U jakaści prykładu jana pryvodzić prahramu nazapašvalnaha strachavańnia, dzie z naradžeńnia dziciaci možna adkładać peŭnuju sumu. U adroźnieńnie ad bankaŭskaha ŭkładu, akramia naličeńnia adsotkaŭ, strachujecca žyćcio baćki. Kali ź im što-niebudź adbudziecca, dziciaci vypłačvajecca suma strachavoha kampiensacyi.

Taki pradukt možna aformić u valucie — heta značyć u dołarach abo jeŭra. I choć usie vypłaty ździajśniajucca ŭ rublach pa kursie Nacbanka, jość momant sa strachavańniem valutnych ryzyk.

— Navat kali ŭ 2008 hodzie takoha praduktu jašče nie było, to ŭ 2013-m abo 2018-m, kali treba było pradaŭžać ŭkład, varta było prakantralavać, što adbyvajecca z hrašyma i jakija jašče mahčymaści jość na rynku.

Akramia taho, dla doŭhaterminovych źbieražeńniaŭ zaŭsiody jość varyjant układacca ŭ zołata — jaho košt ros na praciahu ŭsioj historyi. Kali havorka idzie pra doŭhaterminovyja źbieražeńni nie na hod ci piać, a na 18, jak u dadzienym kiejsie, to možna być upeŭnienym, što zołata vyraście ŭ canie.

Jak heta vyhladaje ŭ ličbach: u 2008 hodzie možna było kupić 1 hram zołata ŭ banku za $22, siońnia jaho možna pradać za $94. Za 18 hadoŭ kapitał uzros by bolš čym u čatyry razy.

I ciapier u hieroja było b nie $924, a $3979.

4. Padvyšać nie tolki svaju finansavuju hramatnaść, ale i finansavuju kulturu, kab nie apynucca ŭ padobnaj situacyi.

— Kali staić doŭhaterminovaja meta nazapašvać hrošy, to niama nijak nie možna zrabić adno dziejańnie i zabyć pra ich na niekalki hadoŭ. Svaje hrošy treba kantralavać abaviazkova ŭłasnymi rukami. Nielha nazapasić kapitał, kali nie kantralavać i nie pracavać ź im.

Na žal, anałahičnyja situacyi byvajuć i z nazapašvańniami da piensii. Kali zahadzia nie zaniacca hetym i nie kantralavać, ci sapraŭdy źbieražeńni rastuć, potym možna niepryjemna ździvicca.

5. Pamiatać, što banki majuć prava adnabakova źmianić pamier pracentnaj staŭki pa ŭkładach (tak i pa kredycie). Supracoŭniki bankaŭ ahučvajuć umovy ŭkładaŭ, ale klijenty hety momant uličvajuć nie zaŭsiody i ŭ pieršuju čarhu źviartajuć uvahu na biahučuju staŭku, prapisanuju ŭ damovie.

— Kali klijent nie zhodny sa źmienaj umoŭ, jon moža źviarnucca ŭ bank i zabrać svoj ŭkład (albo pahasić kredyt, kali braŭ jaho). U vypadku čytača, pavodle ŭmoŭ dahavora, uładalnik układu mieŭ poŭnaje prava zabirać ŭkład praź piać hadoŭ. U 2013 hodzie jon hetaha nie zrabiŭ, prosta pacikaviŭsia aŭtaprałonhacyjaj. Tak, heta zručna, što jość aŭtaprałonhacyja, ale varta było ŭličyć, što bank moža źmianić adsotki, i cikavicca pamieram staŭki, kali pierazhadoŭvali dahavor.

Kali b u 2018 hodzie ŭładalnik układu zacikaviŭsia pracentami, to moh zabrać svaje hrošy z banka, heta nie było zabaroniena.

Kamientary3

  • Šviejcarija pod poduškoj
    27.06.2025
    Našieł čiemu vieriť, bankam Biełarusi. Naivniak. Tut kruhom MMM.
  • Ja
    27.06.2025
    Srazu kak načał čitať staťju, podumał čto eto Biełarusbank
  • Hienijalna
    27.06.2025
    Paśla taho jak skrali hrošy z radzianskich "knižak", paśla devalvacyj-denaminacyj... čałaviek padumaŭ... i pajšoŭ zhulać u kazino z "bankam" u BSSRyi. Dy nie prosta z bankam, a z samim Biełarusbankam (faktyčna ź filijałam taho ž radzianskaha "Śbierbanku")! I vyhraŭ dulu z makam. Niachaj jašče raz schodzić - mo ŭ hety raz pašancuje.

    Adnoje cikava - kolki bank atrymaŭ prybytku prakručvaŭšy 18(!) hadoŭ zapar 900 dalaraŭ hetaha čałavieka... I kolki jašče takich hulcoŭ u kazino. Kali zadumacca to zrazumieła stanovicca jak ekanomika BSSRyi vytrymlivaje sankcyi i lubyja durniki "uład". Bo tut ža nievyčarpalny resurs - pracavityja durni z hrašyma. Lepš čym nafta, uran i dyjamienty!

Ciapier čytajuć

«Sami chutka zdochnuć». Foty z samita ŭ Minsku dajuć pabačyć Pucina i Łukašenku biez hrymu, a taksama Kolu5

«Sami chutka zdochnuć». Foty z samita ŭ Minsku dajuć pabačyć Pucina i Łukašenku biez hrymu, a taksama Kolu

Usie naviny →
Usie naviny

«Ličyŭ, što tak dapamahu ŭkraincam». 21-hadovy eks-palitviazień Kiryła Bałachonaŭ raskazvaje, jak zmahaŭsia z rasijskim našeściem praz TikTok i Telegram1

Aŭtaru miema pra «samyja sučasnyja trafiki» znajšli novuju pasadu4

«Da banka jość pytańni». Biełarus pravieryŭ układ, adkryty 17 hadoŭ tamu na dzicia, — što pajšło nie tak?3

Biełarus zdymaje videa, jak kradzie adzieńnie i padroblivaje dakumienty ŭ Polščy. A jak zapachła smažanym, to kaža: usio dziela łajkaŭ7

Valaryna Kustava raźvitvajecca z «Biełsatam»24

Ukraina viarnuła «Bajraktary» na front

«Ja słužu dva dni na miesiac». Biełarus raskazaŭ pra svaju słužbu ŭ armii ZŠA i zarobak11

U biełarusa, jaki pakalečyŭ paŭtarahadovaha chłopčyka ŭ maskoŭskim aeraporcie, vyjavili šyzafreniju

Šytal adkazaŭ Kalinu: Biełarus-haradžanin u Biełastoku achvotniej pojdzie na kancert u kłub, a nie pajeździe słuchać narodny chor7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Sami chutka zdochnuć». Foty z samita ŭ Minsku dajuć pabačyć Pucina i Łukašenku biez hrymu, a taksama Kolu5

«Sami chutka zdochnuć». Foty z samita ŭ Minsku dajuć pabačyć Pucina i Łukašenku biez hrymu, a taksama Kolu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić