Ekanomika1616

Salda zamiežnaha handlu ŭ kastryčniku rekordna deficytnaje. Što heta značyć dla parazitaŭ?

Razam ź viartańniem mytaŭ za naftu ŭ rasijski biudžet bałans płaciažoŭ składzie minus 500 miljonaŭ dalaraŭ — jak u najhoršyja miesiacy pierad devalvacyjaj.

Stali viadomyja vyniki zamiežnaha handlu pasłuhami i tavarami. Minus pa tavarach u vieraśni skłaŭ 358 miljonaŭ.
U žniŭni byŭ minus 345 miljonaŭ. Usie papiarednija miesiacy hoda pa tavarach byli ŭ plusie dziakujučy rastvaralnikam. Ale ad žniŭnia Maskva ich abrezała.

Pa pasłuhach kraina tradycyjna ŭ plusie. U vieraśni hety plus składaŭ 171 miljon.
U žniŭni jon byŭ 225 miljonaŭ, u lipieni — 190 miljonaŭ.

Takim čynam, ahulny bałans: u vieraśni minus 173 miljony,
u žniŭni było minus 120 miljonaŭ, u lipieni byli rastvaralniki, ź jakimi bolš byvaj, nadzieja.

Ale! Jość jašče myty za ekspart naftapraduktaŭ, jakija Biełaruś viartaje ŭ rasijski biudžet.
Za 9 miesiacaŭ Biełaruś spłaciła ich 2,9 miljarda, h.zn. prykładna pa 320 miljonaŭ na miesiac.
Takim čynam, z ulikam viartańnia mytaŭ ahulny bałans płaciažoŭ skłaŭ prykładna minus 440 młn u žniŭni, minus 490 młn u vieraśni.
A heta pakazčyki, jak u najhoršyja miesiacy pierad devalvacyjaj.

Što heta aznačaje? Davajcie paraŭnajem, što było ŭ 2010–2011 i što majem ciapier.
Siońnia zołatavalutny zapas bolšy (kali tolki źviestki pra jaho praŭdzivyja). Ciapier jon kala 8 młrd. A ŭ 2010 byŭ kala 5 młrd. Darečy, da 2008 hoda, da kredytaŭ MVF, jon byŭ usiaho kala 3 młrd. Z 2010 daciapier jon vyras prykładna na tuju sumu, jakuju Biełaruś atrymała ad prodažu «Biełtranshazu». Heta značyć, što kraina moža daŭžejšy čas žyć za košt prajadańnia. Adnak vymyvańnie zołatavalutnych reziervaŭ budzie cisnuć na mazhi, tamu reahavać na jaho ŭrad budzie.

Małaimavierna, što Rasija daść novyja kredyty, kali Biełaruś paralelna nie pryvatyzuje čahości na karyść rasijskich akułaŭ.
Tamu možna prahnazavać nastupnyja varyjanty kampiensacyi minusovaha płaciežnaha bałansu. Budzie abo 1) novaja pryvatyzacyja — naprykład, adnaho z hihantaŭ naftachimii, abo 2) vynachodstva novaj šeraj schiemy kštałtu rastvaralnikaŭ, abo 3) novaja devalvacyja rubla z metaj spryjańnia ekspartu, źnižeńnia impartu, abo 4) baraćba za novy kredyt Mižnarodnaha valutnaha fondu i źviazanyja z hetym palityčnyja i ekanamičnyja pieramieny, abo 5) najmienš imaviernaje — źmiena sistemy palityčnych i ekanamičnych adnosin u krainie całkam, 6) taksama małaimaviernaje dalejšaje ŭzmacnieńnie dziaržaŭnaha kantrolu nad ekanomikaj z častkovym zakryćciom miežaŭ i bolš centralizavanym raźmierkavańniem valuty.

Pieršy varyjant, novaja pryvatyzacyja biełaruskich aktyvaŭ, bačycca mnie samym realnym. Paralelna ź im łukašenkaŭcy buduć staracca dabicca bolšaj efiektyŭnaści haspadarki. Kab parazity mienš tracili na skury i kakavu-baby, tak by mović.

Kamientary16

Ciapier čytajuć

Azaronak napisaŭ pra palitemihranta — paśla hetaha brata i baćku taho kinuli za kraty1

Azaronak napisaŭ pra palitemihranta — paśla hetaha brata i baćku taho kinuli za kraty

Usie naviny →
Usie naviny

Zatrymali administratara biełaruskaj Vikipiedyi Maksima Lepušenku4

Biełaruski VUP vyras na 2,8 pracenta, ale tempy zapavolilisia1

Dla ŭsich dziesiacikłaśnikaŭ uviaduć vučebna-palavyja zbory35

U tyktoku pakistancam rekłamujuć mahčymaść atrymańnia dazvołu na pracu ŭ Biełarusi. Ale biełarusy bačać padvoch adrazu1

Karpiankoŭ zajaviŭ, što 90% navabrancaŭ chočuć słužyć pa kantrakcie18

Rasija vystaviła Ukrainie vosiem umoŭ21

Tramp nie staŭ ličyć Pucina pieraškodaj na šlachu da miru8

Arcybiskup Tadevuš Kandrusievič raskazaŭ, jak pracavaŭ razam z budučym Papam Lvom XIV1

Cichanoŭskaja pra ŭdar pa maršrutcy ŭ Sumskaj vobłaści: Vidavočna, što Rasija nie choča miru4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Azaronak napisaŭ pra palitemihranta — paśla hetaha brata i baćku taho kinuli za kraty1

Azaronak napisaŭ pra palitemihranta — paśla hetaha brata i baćku taho kinuli za kraty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić