Karanavirus u Italii: karancin u haradach, Tydzień mody biez hledačoŭ, začyniena «Ła Skała», a karnavał admianiajecca

Italija ŭvodzić nadzvyčajnyja zachady pa praduchileńni raspaŭsiudu karanavirusa ŭ suviazi z samaj surjoznaj uspyškaj u Jeŭropie: kolkaść zachvarełych u krainie pieravysiła 150, ź ich 110 u Łambardyi i 21 u Vienieta. Dziasiatki haradoŭ na karancinie, admienieny Vieniecyjanski karnavał, madeljer Džordžya Armani vyrašyŭ pravieści pakaz u pustoj zale, piša Bi-bi-si.
Premjer-ministr Džuzepe Konte abviaściŭ pra novyja miery ŭ subotu paśla taho, jak stała viadoma, što dvoje italjanskich hramadzian pamierli ad hetaha zachvorvańnia.
78-hadovy mužčyna z paćvierdžanym dyjahnazam «karanavirus» pamior u pravincyi Vienieta, a 77-hadovaja žančyna pamierła ŭ Łambardyi (pra toje, što ŭ jaje byŭ virus, stała viadoma tolki paśla ŭskryćcia).
23 lutaha ŭłady Italii paćvierdzili treci vypadak: ad karanavirusa pamierła pažyłaja žančyna, što lačyłasia ad raku ŭ adnoj z balnic horada Krema, za 45 km na ŭschod ad Miłana.
11 haradkoŭ u hetych dźviuch paŭnočnych pravincyjach začynienyja na karancin. Kala 50 tys. miascovych žycharoŭ atrymali pradpisańnie ad uładaŭ nie vychodzić z domu.
Jak rastłumačyŭ premjer-ministr, bieź śpiecyjalnaha dazvołu z hetaha času zabaroniena ŭvachodzić abo pakidać zony, dzie byŭ zafiksavany novy virus.
U hetych rajonach admienieny zaniatki ŭ škołach i ŭniviersitetach i carkoŭnyja nabaženstvy, začynienyja muziei, admienienyja ŭsie spartyŭnyja mierapryjemstvy, uklučajučy čatyry matčy čempijanatu Italii pa futbole (Sieryi A), jakija pavinny byli adbycca ŭ hetuju niadzielu.
Sačyć za vykanańniem karancinnych mier daručana palicyi i, pry nieabchodnaści, armii.
Italjanskija ŭłady aścierahajucca, što virus užo vyrvaŭsia za miežy izalavanych ačahoŭ u Łambardyi i Vienieta, što abciažarvaje baraćbu ź jaho raspaŭsiudam.
«Stupień zaraznaści hetaha virusa vielmi vysokaja, jon vielmi mahutny», — adznačyŭ kiraŭnik adździeła achovy zdaroŭja Łambardyi Džulia Halera.
Pakul niezrazumieła, jak u Italii ŭźnikła hetaja ŭspyška biez bačnaj niepasrednaj suviazi ź ludźmi, jakija kantaktavali z prybyłymi z azijackich krain, dzie ŭžo zafiksavanyja surjoznyja ačahi.
Karanavirus na Tydni mody ŭ Miłanie
Uspyška karanavirusa adbiłasia na Miłanskim tydni mody: pakaz kalekcyi Džordžya Armani, jaki stajaŭ u hrafiku na 16:00 pa miascovym časie ŭ niadzielu, prajšoŭ u pustoj zale, bo haściej paprasili nie prychodzić.
«Heta rašeńnie było pryniata z ulikam biaśpieki samich haściej, kab im nie daviałosia znachodzicca ŭ zališnie ludnych miescach», — havorycca ŭ pres-relizie.
Jak stała viadoma ŭ niadzielu, italjanskija ŭłady vyrašyli admianić dva apošnija dni praviadzieńnia Vieniecyjanskaha karnavała ŭ paniadziełak i aŭtorak.
Začynieny teatr «Ła Skała»
Znakamity miłanski teatr «Ła Skała» ŭ niadzielu abviaściŭ, što prypyniaje pracu z-za raspaŭsiudžvańnia karanavirusa — u jakaści miery zaściarohi. Paviedamleńnie pra heta źjaviłasia na aficyjnaj staroncy teatra ŭ «Fejsbuku». Zakryty i Kafiedralny sabor u Miłanie.
Jeŭrakamisar: «Nie treba paniki»
Ułady Jeŭrasajuza zaklikajuć nie panikavać. Kamisar ES pa pytańniach ekanomiki i finansaŭ Paoła Džanciłoni, znachodziačysia na sustrečy finansavych lidaraŭ «Vialikaj dvaccatki» ŭ Saudaŭskaj Aravii, paviedamiŭ žurnalistam: «Jeŭrasajuz całkam daviaraje ŭładam Italii i rašeńniam, jakija jany prymajuć».
«My taksama zaniepakojenyja mahčymym raspaŭsiudžvańniem virusa, ale niama patreby panikavać», — dadaŭ kamisar.
Kamientary