Historyja1414

Daśledčyca adšukała biełaruskija karani Epłbaŭm

Da historyi ab pradziedach łaŭreatki Pulitceraŭskaj premii, jakija pryjechali ŭ ZŠA z Kobryna, dadalisia detali.

En Epłbaŭm En Eppłbaum Anne Applebaum

En Epłbaŭm. Skryn videa: malina_by / YouTube

En Epłbaŭm — amierykanskaja piśmieńnica i žurnalistka, historyk. U minułym redaktarka časopisaŭ The Economist i The Spectator, člen vydavieckaj rady The Washington Post. Uładalnica Pulitceraŭskaj premii. Maje biełaruskija karani (jaje prodki pachodziać z Kobryna). Žyvie ŭ Varšavie. U šlubie ź ministram zamiežnych spraŭ Polščy Radasłavam Sikorskim. Pryniała polskaje hramadzianstva.

U niadaŭnim vypusku tok-šou «Žyćcio-malina» na pytańnie Mikity Miełkaziorava pra jaje biełaruskija karani Epłbaŭm pryznałasia, što ŭ jaje siamji amal nichto ničoha nie pamiataje, bo staralisia jak maha chutčej zabyć i intehravacca ŭ amierykanskaje hramadstva. 

«U mianie nijakich viedaŭ pra toje, adkul jany dakładna pachodziać, ale ŭ mianie była nazva Kobryn, jakaja pieradavałasia praz try pakaleńni. Tamu ja dumaju, što heta praŭda. Ja była tam, ja tudy jeździła, navat napisała pra heta niekalki hadoŭ tamu», — raspaviała ŭ intervju amierkanskaja žurnalistka.

Epłbaŭm była ŭ Kobrynie ŭ 1990-ja, kali niekalki razoŭ pryjazdžała ŭ Biełaruś, pracujučy nad svajoj pieršaj knihaj «Between East & West».

Pytańnie biełaruskich karanioŭ Epłbaŭm zacikaviła biełaruskuju amatarku hienieałahičnych vyšukaŭ, jakaja zachacieła adšukać dakumienty, jakija b zmahli paćvierdzić hety fakt.

U pačatku pošukaŭ biełaruska źviarnułasia da zvyčajnaha artykuła ŭ Vikipiedyi, ź jakoha daviedałasia imia baćki łaŭreatki Pulitceraŭskaj premii — advakata Charvi Epłbaŭma. 

Abjava pra šlub Charvi Miłtana Epłbaŭma z Elizabiet Błum u «The Birmingham News». Fota: telehram-kanał «Poisk priedkov»

Vyjaviłasia, što šmat infarmacyi pa hienieałohii možna ŭziać sa zvyčajnych haziet, archiŭnyja vypuski jakich u zachodnich krainach adskanavany i vykładzieny ŭ volny dostup.

Tak u The Birmingham News, hałoŭnaj haziecie horada Birminhiema ŭ Ałabamie, adšukalisia abjavy pra zaručyny i viasielli, ź jakich stali viadomyja imiony dziadoŭ i pradziedaŭ žurnalistki. Baćkam Charvi Epłbaŭma byŭ Oskar, a jahonym dziedam — Džozief (Joseph Applebaum).

Viedajučy hetyja imiony, možna było ruchacca ŭhłyb amierykanskich pierapisaŭ nasielnictva pačynajučy z 1950 hoda. Pierapisy pravodzilisia kožnyja dziesiać hadoŭ, što dazvalaje adsačyć, kali źjaŭlajucca i źnikajuć tyja ci inšyja asoby ŭ rehijonie.

Zvarot ab naturalizacyi Iosifa Epłbaŭma, jaki prybyŭ z Kobryna. Fota: telehram-kanał «Poisk priedkov»

Na pierapisie 1910 hoda schiema biełaruskaj daśledčycy dała zboj — siamja Applebaum źnikła z vydačy pošuku. Źmiena adnoj litary ŭ proźviščy, z Applebaum na Epplebaum, dała adkazy na ŭsie pytańni — adšukaŭsia dakumient, u jakim paznačana, što Iosif (jon ža Džozief) Epłbaŭm sa svajoj žonkaj Doraj z Kantarovičaŭ prybyli z Kobryna ŭ Ńju-Jork u 1898 hodzie.

U 1880-ja hady rezka vyrasła kolkaść jaŭrejskich mihrantaŭ, jakija pryjazdžali ŭ Złučanyja Štaty z Rasijskaj impieryi. Pryčynaj było nie tolki imknieńnie da ekanamičnych svabod i novych mahčymaściej, ale i dziaržaŭny antysiemityzm, pravavyja abmiežavańni i pieraśled jaŭrejaŭ u Rasii.

Zabojstva ŭ 1881 hodzie cara Alaksandra II naradavolcami spryčyniłasia da masavych pahromaŭ u paŭdniovaj častcy impieryi, pieravažna na terytoryi siońniašniaj Ukrainy i Małdovy. Byli ŭviedzieny jašče bolšyja abmiežavańni ŭ pravach jaŭrejaŭ, jakija viadomyja jak «Majskija praviły». Z novaj siłaj pahromy adnavilisia ŭ 1890-ja hady, kali z terytoryi Biełarusi i vyjechała siamja Epłbaŭm.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary14

  • Učitie istoriju, v́junoši
    07.06.2024
    Nie durycia publiku. U nieje nie biełaruskija karani. V 1880- m hodu nie było nikakoj Biełarusi. Eto nazyvałoś Sieviero- Zapadnyj kraj Rośsijskoj impierii. Biełaruś proklunułaś kak BNR i BSSR liš pośle 1917 h.
    • Achacha
      07.06.2024
      Učitie istoriju, v́junoši, tak i niezavisimoj Polši nikakoj nie było do 1917, było korolevstvo v sostavie Rośsijskoj impierii.
  • A[Red. Vydalena]
    07.06.2024
    Jabłyńka-Sykorskaja z adnoj sa mnoj vioski, hanarusia što mieŭ honar napadpitku spać ŭ kalužynie na ziamli, kudy siahajuć karani łynnaj trackistki!
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Usie naviny →
Usie naviny

Navalničny front dabraŭsia da Minska

Źmierajcie svaju taliju i rost — hetyja dźvie ličby šmat skažuć pra vaša zdaroŭje

Urad vyznačyŭsia ź pieranosam pracoŭnych dzion u nastupnym hodzie

Učora ŭ Minsku prapaŭ chłopčyk, jaki nie razmaŭlaŭ

«Čamu ty adklučyŭ ruchaviki?» Papiaredni dakład ab katastrofie samalota Air India vyklikaŭ jašče bolš sprečak4

«Razam adkryvali kantynient biełaruščyny». Vincuk Viačorka zhadaŭ pra Edvarda Zajkoŭskaha3

Na Vałyni raźbiŭsia francuzski źniščalnik Mirage4

Premjeru i śpikieru Siejma Litvy prypomnili, što jany 17 hadoŭ tamu jeździli ŭ Biełaruś6

«Hetaje haŭno treba spyniać». Kurs, Roŭda, Łojka dy inšyja biełarusy pra dykpiki Stryžaka53

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić