Jak biełaruskaja kampanija pastaŭlaje ŭ Rasiju brendavaje adzieńnie ŭ abychod sankcyj i ŭ škodu dziaržbiudžetu
U Biełarusi arhanizavali pastaŭki padsankcyjnaha luksavaha adzieńnia ŭ Rasiju. Heta nie tolki parušaje zabarony ZŠA i ES, ale i pieraškadžaje pastupleńniu padatkaŭ i mytnych pošlin u biudžet našaj krainy. BRC vyśvietliŭ, u kolki biełarusam mahło abyścisia raskošnaje žyćcio rasijanaŭ.

Rasśledavańnie padrychtavana sumiesna ź litoŭskim rasśledvalnickim centram Siena i rasijskim vydańniem «Chroniki.Miedia», pry padtrymańni «Kibierpartyzan».
Vy kali-niebudź bačyli novuju aryhinalnuju kurtku Balenciaga za $4? A kamizelku Dolce & Gabbana za $6,5? Mienavita takija ceny na hetyja tavary pakazany ŭ mytnych dakumientach biełaruskaj kampanii, jakaja dastaŭlaje brendavaje adzieńnie ź Jeŭropy ŭ Rasiju.
Amal adrazu paśla pačatku poŭnamaštabnaj rasijskaj vajny suprać Ukrainy kampanii-ułaśnicy luksavych marak Christian Dior, Fendi, Louis Vuitton, Gucci, Saint Laurent dy inšych prypynili dziejnaść u Rasii. U siaredzinie sakavika 2022-ha da pryvatnych rašeńniaŭ lidaraŭ modnaj industryi dadalisia sankcyi ZŠA i Jeŭraźviazu — u RF zabaranili ŭvozić pradmiety raskošy.
Ministerstva handlu ZŠA z 11 sakavika 2022 hoda zabaraniła ekspartavać u Rasiju i Biełaruś adzieńnie, abutak, torby, parfumieryju i inšyja tavary, košt jakich pieravyšaje $1000 za adzinku. Praź niekalki dzion padobny sankcyjny pakiet pryniaŭ i Jeŭraźviaz, ale z bolš strohimi praviłami — abmiežavaŭ uvoz u Rasiju tavaraŭ daražej za €300 za adzinku. Hetyja zabarony šyracca i na asabistyja nabytki rasijcaŭ za miažoj. A ŭ červieni 2024 hoda JEZ uvioŭ abmiežavańni na ekspart pradmietaŭ raskošy i ŭ Biełaruś.
Adnak u Rasiju praciahvajuć dastaŭlać modnyja zachodnija aksiesuary i adzieńnie. Jak časta byvaje, kali dla adnych mahčymaści začyniajucca, inšyja znachodziać, jak na hetym zarabić. BRC vyśvietliŭ, jakim čynam luks abychodzić abmiežavańni na šlachu ŭ RF i jak ad hetaha ciarpiać prostyja biełarusy.
Niemahčymaje mahčyma
Rasijskija handlary luksavym adzieńniem demanstrujuć u sacsietkach brendavyja tavary. Na adnym videa dziaŭčyna krucić u rukach bežava-karyčnievy hałaŭny ŭbor ad Gucci. «Kapialuš jak u Madonny dla klijentki», — skazana ŭ dopisie da jaho. Na inšym — mužčyna pakazvaje, jak na im siadzić, jak jon kaža, «najdaražejšy bombier u śviecie» ad Louis Vuitton. Pakazana i cana — €120 tys.
Rekłama ŭ fejsbuku kaža, što, niahledziačy na sankcyi, luksavyja abnoŭki rasijskim modnikam i modnicam usio jašče dastupnyja. Firma, jakaja nazyvaje siabie «Biełkarho», abiacaje dastavu ź Jeŭropy ŭ Rasiju «biez abmiežavańniaŭ pa košcie».
Vyvučajučy jaje staronku, žurnalisty natrapili na post ad 12 vieraśnia 2024 hoda:
«Pieramoha ŭ canie: zamaŭlajučy dastavu tavaraŭ praz nas, atrymalniki hruzu paźbiahajuć patreby samastojna spłačvać myty na tavary daražej za 1000 jeŭra. Heta asabliva aktualnaje dla luks-brendaŭ, košt jakich značna pieravyšaje hetu sumu».
Heta abviestka pryciahnuła ŭvahu, tamu što pradaviec adkryta prapanuje svaje pasłuhi pa abychodzie sankcyj. Žurnalisty adšukali kantakty, źviazalisia ź firmaj u WhatsApp i aformili probny zakaz.
Apieratar kampanii padčas listavańnia prapanavała takuju schiemu dastavy: vy sami zamaŭlajecie ŭpadabanaje adzieńnie, prykładam, u italjanskaj internet-kramie i apłačvajecie zakup, a dalej abo pradaviec adpraŭlaje pasyłku na skład pad Vilniaj, abo sama «Biełkarho» zabiraje zakaz u Italii i dastaŭlaje jaho ŭ Litvu, tam na tavar afarmlajuć dakumienty, i jon jedzie ŭ Rasiju.
Žurnalistu BRC vysłali tablicu, u jakoj dla arhanizacyi dastaŭki treba było prapisać brend tavaru, artykuł, vahu, koler, krainu vytvorčaści. Hrafy «cana» ŭ joj žurnalisty nie znajšli. U adkaz na ŭdakładniajučaje pytańnie, jak buduć raźličvacca pošliny biez koštu, nam dasłali novuju tablicu — užo z patrebnaj hrafoj.
«Ciapier abaviazkova ŭdakładniajecca košt tavaru», — adznačyŭ supracoŭnik «Biełkarho» ŭ supravadžalnym paviedamleńni. Adnak dalejšaja kamunikacyja z kampanijaj pakazała, što realnaja cana zakupu značeńnia nie maje.
U tablicu žurnalisty ŭpisali 10 mužčynskich kurtak luksavych brendaŭ — Brunello Cucinelli, Cortigiani, Herno, Fradi i inšych — z artykułami, pa jakich možna lohka znajści ŭ internecie, kolki jany kaštujuć. Ale ŭ hrafu «košt» napisali inšyja ceny, istotna nižej. U sumie atrymałasia €1730 zamiest €6450. Nijakich pytańniaŭ z hetaj nahody ŭ kampanii nie paŭstała.
Paźniej rasśledavalniki skarektavali śpis: zamianili niekalki madelaŭ tavaru, praz što ahulnaja vaha zakazu źmienšyłasia z 16 da 15 kh. Ale sumarny košt z vydumanymi cenami zastaŭsia raniejšym.
«Biełkarho» vystaviła rachunak za dastavu ź Miłana ŭ Vilniu — $130, a ź Vilni ŭ Maskvu — $255. Miarkujučy pa listavańni, vynikovuju sumu pasiarednik raźličyŭ, hruntujučysia na vazie hruzu, biez uliku koštu źmieściva. U vyniku sankcyjnyja abmiežavańni na ŭvoz tavaraŭ daražej €300 pierastajuć pracavać.
Niezakonnaja ekanomija
Zanižeńnie cen pry imparcie adzieńnia adbivajecca na prybytkach Biełarusi ad padatku na dadadzienuju vartaść (PDV) i ŭvaznych myt (krainy JEAES dzielać pamiž saboj uvaznyja myty, jakija pastupajuć kožnaj ź ich, va ŭzhodnienych praporcyjach). Kali imparciory dekłarujuć zanižanyja ceny, to i padatak, i myty na ŭvoz impartnaha adzieńnia płaciać, adpaviedna, mienš.
U vypadku ekśpierymientalnaha zakazu adzieńnia realnym koštam €6450, rasśledavalniki pavinny byli b zapłacić za jaho ŭvoz 10% myty i 20% ad koštu tavaru i myty ŭvaznoha PDV. Atrymlivajecca bolš €2000. Kali b pakazali mytnuju canu kožnaj zamoŭlenaj kurtki pa €300 — maksimalny košt adzieńnia, jakoje možna vyvozić ź JEZ, to pamier płat u biudžet byŭ by ŭdvaja mienš. Ale «Biełkarho» źbirałasia ŭziać tolki tracinu navat ad hetaj mienšaj sumy. Pryčym heta cana za ŭsio: z ulikam i vypłat usich myt, i łahistyčnych vydatkaŭ, i prybytku kampanii.
Zdajecca, što «Biełkarho» praktyčna nie płacić impartnych myt ci nie płacić zusim. U transpartavych nakładnych za 2023—2024 hady, jakija žurnalisty atrymali ad krynicy ŭ łahistyčnaj halinie, pry dastavie ŭ Rasiju ź Biełarusi kurtku Balenciaga, jakaja kaštuje bolš za €3000, acanili ŭ $4. Kali ŭ Biełaruś tavar uvozili pa takoj ža canie, to na kožnaj tysiačy ŭviezienych takim čynam kurtak biudžet hublaje amal €700 tys.
Rasijski biudžet taksama niasie straty praz zanižeńnie cen u dakumientach. Pry ŭvozie tavaraŭ ź Biełarusi imparcior pavinien vypłacić PDV, u dadzienym vypadku 20%. Suma naŭprost zaležyć ad koštu tavaru. To bok u vypadku z realnymi cenami rasijski biudžet atrymaŭ by kala €600 tys. z tysiačy kurtak, a ŭ situacyi z zanižeńniem da $4 — usiaho €724.

Chto pad maskaj
U adnym z pastoŭ na staroncy kampanii «Biełkarho» ŭ fejsbuku žurnalisty znajšli spasyłku na sajt cargo-buyer.ru i dva kantaktavyja numary, pa adnym ź jakich i źviazalisia z kampanijaj u WhatsApp. Druhi pakazany i na cargo-buyer.ru, na jakim taksama prapanujuć dastavu adzieńnia ź Jeŭropy ŭ Rasiju praź Vilniu. Na sajcie prapisanaja jurasoba, jakoj jon naležyć, — rasijskaje TAA «Paskaltriejd».
Adnak u mytnych dekłaracyjach za 2023-2024 hady, jakija jość u rasparadžeńni BRC, «Paskaltriejd» značycca tolki atrymalnikam adzieńnia ź Biełarusi. Adpraŭnikom va ŭsich vypadkach vystupaje ŭžo znajomaje pa papiarednich rasśledavańniach TAA «Handlovy dom Eksparthandal». Heta kampanija źviazanaja z byłym pamahatym Viktara Łukašenki, biźniesoŭcam Alaksandram Zajcavym. Z kanca 2020 pa siaredzinu 2021 hoda jon ličyŭsia ŭłaśnikam «Handlovaha domu Eksparthandal».
Paśla Alaksandra Zajcava ŭłaśnikam kampanii staŭ Jaŭhien Krachocin. Jon u 2013—2017 hadach pracavaŭ u TAA «Ścischo», jakoje naležała Zajcavu bolš za siem hadoŭ. A sa žniŭnia 2023 hoda «Handlovy dom Eksparthandal» naležyć Hańnie Jełpajevaj, jakaja z 2019 hoda taksama pracavała ŭ firmie, źviazanaj ź biźniesoŭcam, — TAA «VŁATE Łahistyk». Joju da 2020 hoda vałodała TAA «Bremina Hrup», jakoje naležyć Zajcavu i jašče dvum nabližanym da Alaksandra Łukašenki biźniesoŭcam, Alaksieju Aleksinu i Mikałaju Vierabju. «Bremina Hrup» — kampanija, jakaja pabudavała niekalki mytna-łahistyčnych centraŭ pobač z hałoŭnymi hruzavymi pamiežpierachodami Biełarusi i Polščy — Bierastavicaj i Bruzhami. To bok «Handlovy dom Eksparthandal» źviazany z bujnymi kampanijami, jakija zajmajucca absłuhoŭvańniem u mytnaj i składavaj łahistycy
Paćviardžajuć udzieł «Handlovaha domu Eksparthandal» u schiemie dastaŭ brendavaha adzieńnia i inšyja dakumienty. Litoŭskija kalehi z rasśledavalnickaha centru Siena pieradali biełaruskim mytnyja dekłaracyi na amal 600 adzinak tavaru ź Italii — sukienak, štanoŭ, abutku, uviezienych u Biełaruś. Adpraŭnikom u ich pakazana italjanskaja łahistyčnaja firma Lemon. Kampaniju stvaryli za tydzień da poŭnamaštabnaha ŭvarvańnia Rasii va Ukrainu. Sajt zarehistravali hodam paźniej.
Marki pastaŭlenaha adzieńnia ŭ dakumientach nie paznačanyja, ale na aficyjnym sajcie Lemon napisana, što firma pracuje mienavita ź luksavymi brendami. Atrymalnik — «Handlovy dom Eksparthandal».
Pastaŭščyk-recydyvist
«Handlovy dom Eksparthandal» — samy bujny biełaruski zabieśpiačeniec Rasii luksavym adzieńniem. Letaś, prykładam, jon adpraviŭ susiedziam kala 8 tys. mužčynskich kurtak italjanskaj vytvorčaści — heta 68% pa vazie i 59% pa košcie ad usiaho abjomu takoha tavaru, jaki dastaŭlajecca ź Biełarusi ŭ RF. Hodam raniej — 55% pa vazie i 47% pa košcie.
Amal usie kurtki ź Italii, jakija kampanija zaviezła ŭ Rasiju, pa dadzienych z najaŭnych u nas dekłaracyj, afarmlali pa canie da $40 za adzinku. Kali vykazać zdahadku, što roźnica pamiž realnym i zadekłaravanym koštam kurtak prykładna takaja, jak u vypadku z zakazam rasśledavalnikaŭ, to biełaruski biudžet tolki na hetych dastavach moh nie daličycca amal €1,1 młn.
Hetyja srodki dziaržava mahła b vydatkavać na raźvićcio adukacyi ci achovu zdaroŭja. Naprykład, na anhijohraf dla daśledavańnia kryvianosnych sasudaŭ i serca ci mahnitna-rezanansavy tamohraf. Pad kaniec 2024 hoda z respublikanskaha biudžetu vyłučyli kala 5 młn biełaruskich rubloŭ (amal €1,4 młn) na kuplu takoj techniki dla miedustanovy Homielskaj vobłaści. Kali b tavar, jaki pastupiŭ, aformili pa zakonie, heta dazvoliła b dziaržavie kupić jak minimum jašče adzin z hetych aparataŭ.
U 2022—2024 hadach «Handlovy dom Eksparthandal» braŭ udzieł jašče ŭ niekalkich schiemach pa abychodzie sankcyj JEZ i ZŠA suprać Rasii i Biełarusi. Pa padlikach rasśledavalnikaŭ, za hety čas kampanija pastaviła ŭ RF nie mieniej za 825 mikraschiem amierykanskaj i jeŭrapiejskaj vytvorčaści. Kampanija taksama fihuravała ŭ dastavach šyn ź Italii — jašče adnaho padsankcyjnaha tavaru. Niahledziačy na heta, «Handlovy dom Eksparthandal» dahetul nie ŭklučyli ŭ sankcyjnyja śpisy ni Jeŭraźviaza, ni ZŠA. Heta dazvalaje jamu karystacca mižnarodnaj łahistykaj i bankaŭskimi pasłuhami.
Pracujučy nad hetym rasśledavańniem, žurnalisty vyjavili jašče adnu kampaniju, nie ŭpieršyniu zamiašanuju ŭ schiemie pa abychodzie sankcyj. Heta — litoŭskaja Vinges Terminalas. U listavańni z BRC pradstaŭnik «Biełkarho» paviedamiŭ, što na skład pad Vilniaj hetaj kampanii pastupaje adzieńnie ź Jeŭropy pierad adsyłańniem u Biełaruś. Vydańnie «Insajdier» zhadvała jaje ŭ svaim rasśledavańni pra dastaŭku ŭ Rasiju elektronnych pryład, jakija ŭžyvajucca ŭ vytvorčaści bieśpiłotnikaŭ «Karsar» i «Šachied». Pradstaŭnik Vinges Terminalas zapeŭniŭ našych kalehaŭ, što takoha tavaru jany nie vazili, ale nie vyklučyŭ, što jon moh zachoŭvacca na składzie.
U adkazie na zapyt BRC supracoŭnik Vinges Terminalas napisaŭ, što jamu «nieviadoma, ci vykarystoŭvajecca skład u łancužku dastaŭ pradmietaŭ raskošy ŭ Rasiju». U liście taksama skazana, što nijakich damovaŭ pra supracu z kampanijami «Paskaltriejd» («Biełkarho») i «Handlovy dom Eksparthandal» u ich niama i nie było.
Rasśledavalniki taksama skiravali zapyty kampanii «Handlovy dom Eksparthandal» i italjanskaj firmie Lemon, adnak na momant publikacyi rasśledavańnia adkazy nie atrymali.
Kamientary
Švačku matarystku u rB bolej hoda vučać Na vyranictvie pilnuje padkazvaje majstr a paśla technołah jaki 5 hod vučyłsia .Dzie jakaść ..lepš ?
Jaskravym prykładam mytnaha machlarstva, sankcyjanavaha niepasredna Łukašenkaj, źjaŭlajecca historyja z ekspartam "bijadyziela", jaki badziažyli kampanii Aleksina dy inšych hamacoŭ Łukašenki ŭ pačatku 2010ch. Jany brali dyzpaliva, dadavali tudy 5 adsotkaŭ raślinnych efiraŭ i ekspartavali heta ŭ Łatviju i dalej praz łatvijskija firmy taho ž Aleksina ŭžo jak "bijadeziel".
Cimies schiemy byŭ u tym, što pad čas ekspartu salarki treba było b płacić vialičeznuju ekspartnuju mytu. Sapraŭdny bijadyziel (u jakim salarki pavinna było być nia bolej za 45 adsotkaŭ) ź inšym kodam TNVED ekspartnaj mytaj nie abkładaŭsia ŭvohule. Zrazumieła, što aleksinskaja imitacyja bijadyziela nie mahła ličycca bijadyzielem dziela mytnych metaŭ, bo nadta šmat salarki zastavałasia ŭ jaje składzie. Ale pad čas ekspartu jana ŭsio roŭna dekłaravałasia jak bijadyziel, a mytnia na viedamstviennych punktach mytnaha afarmleńnia pa zahadu źvierchu zapluščvała vočy na niedarečny "ilhotny" kod TNVED ŭ mytnych dekłaracyjach "kaho treba". Pad čas impartu ŭ Łatviju hety "bijadyziel" zrazumieła dekłaravaŭsia jak salarka, jakoj jon pa sutnaści i źjavlaŭsia, i heta było bačna pa tamtejšaj mytnaj statystycy.
I eto pravilno.