Hramadstva55

Nasielnictva Minska nie raście, ale pahladzicie, jak prybaviłasia kolkaść žycharoŭ u Novaj Baravoj i inšym pryharadzie

Kali b miežy Minska pašyryli, uklučyŭšy tudy niekatoryja nasielenyja punkty rajona, dzie faktyčna žyvuć tyja, chto žyvie i adpačyvaje ŭ stalicy, statystyka vyhladała b inakš.

Novaja Baravaja. Fota: «Naša Niva»

Nasielnictva Minska skaraciłasia, a što z rajonam?

Pik žycharoŭ Minska, pavodle Biełstata, zafiksavali 1 studzienia 2020 hoda. Tady ŭ stalicy naličvałasia 2 020 600 haradžan. Pa stanie na 1 studzienia 2025 hoda ŭ Minsku žyło 1 996 730 čałaviek. Takim čynam, za apošnija piać hadoŭ nasielnictva stalicy skaraciłasia na 23 900 čałaviek.

Na heta mahli paŭpłyvać jak pandemija, tak i dźvie chvali emihracyi. Ale, kab karcina vyhladała bolš poŭnaj, varta źviarnuć uvahu na toje, jak za hety ž pieryjad źmianiłasia nasielnictva Minskaha rajona.

Užo bolš za dziesiać hadoŭ vakoł horada budujuć bujnyja mikrarajony, u tym liku sa ščylnaj šmatpaviarchovaj zabudovaj, jakija adnosiacca da rajona.

Za apošnija 15 hadoŭ nasielnictva rajona vyrasła amal na 120 tysiač čałaviek: z 161 tysiačy u 2010‑m da 280 tysiač u 2025-m.

Dla paraŭnańnia, za papiarednija 14 hadoŭ (z 1996 pa 2010) rost skłaŭ usiaho 18 tysiač čałaviek: z 143 tysiač u 1996‑m da 161 tysiačy ŭ 2010-m.

Kali brać pieryjad apošnich piać hadoŭ, to nasielnictva rajona za hety čas pavialičyłasia na 28 tysiač čałaviek. Takim čynam, kali ŭličyć źmianšeńnie nasielnictva ŭ samim Minsku i pryrost u rajonie, to atrymajecca, što de-fakta nasielnictva staličnaj ahłamieracyi choć i nie mocnymi tempami, ale ŭsio ž raście (plus 4200 čałaviek).

Asnoŭny rost idzie za MKADam

Kolkaść žycharoŭ u Minskim rajonie pierš za ŭsio pavialičvajecca za košt nasielenych punktaŭ, jakija znachodziacca ŭ niepasrednaj blizkaści da miežaŭ stalicy.

Tak, naprykład, nasielnictva vioski Kopišča (rajon Novaja Baravaja) dasiahnuła 22 tysiačy čałaviek. Mikrarajon praciahvajuć aktyŭna zabudoŭvać, pa prybliznych padlikach, da 2030 hoda ŭ Kopiščy budzie žyć bolš za 40 tysiač čałaviek.

Panarama «Novaj Baravoj». Skrynšot: newbor.by

U toj ža čas nasielnictva Zasłaŭja, jaki źjaŭlajecca horadam-spadarožnikam Minska, ale nie prymykaje niepasredna da jaho, za apošnija piać hadoŭ, naadvarot, krychu skaraciłasia. Kali ŭ 2020‑m tam žyli 17 674 čałavieki, to ciapier — 17 317.

Inšaja «vioska» ź dziasiatkami tysiač žycharoŭ — Baraŭlany. U 2022 hodzie navat chadzili razmovy pra toje, kab abjadnać viosku z ahraharadkom Lasny, pasiołkam Vopytny i vioskaj Laskoŭka ŭ adzin horad. Pa stanie na 2022 hod u hetych nasielenych punktach žyli bolš za 42 tysiačy čałaviek, i nasielnictva praciahvaje raści. Tym nie mienš rabić z hetych nasielenych punktaŭ adziny horad paličyli niemetazhodnym.

Znoŭ pra nasielenyja punkty, jakija bližej za ŭsio znachodziacca da miažy Minska, aktyŭna zahavaryli ŭ 2025 hodzie.

Dniami stała viadoma, ci buduć uklučany ŭ skład stalicy Kopišča, Vialikaje Ścikleva, Hatava, Baraŭlany i Sienica. Na architekturna-horadabudaŭničaj radzie padkreślili: rašeńni ab pašyreńni miežaŭ prymajucca tolki pa ŭzhadnieńni z Łukašenkam i pry najaŭnaści ekanamičnaha abhruntavańnia dla abjadnańnia. U vyniku ŭłady vyrašyli nie ŭklučać ich u miežy Minska.

Łukašenka — zaciaty praciŭnik rostu nasielnictva stalicy

Za svaju karjeru Łukašenka nieadnarazova vykazvaŭsia pra toje, što treba strymlivać rost nasielnictva Minska.

Tak, naprykład, u 2011‑m jon staviŭ płanku 1,8 miljona žycharoŭ:

«Treba aryjentavacca na toje, što ŭ Minsku nie pavinna pražyvać bolš za 1,8 miljona čałaviek. Miljon vosiemsot tysiač čałaviek — i nie bolš. Bo siońnia ŭžo ni prajechać ni prajści pa Minsku, zaŭtra — zahazavanaść, taŭchanina, z usioj respubliki źbiarom u Minsku ludziej, i my pieranasielim horad».

ŽK «Minsk Śviet». Fota zabudoŭščyka

Paźniej jon usio ž padniaŭ płanku da 2 miljonaŭ, dadaŭšy, što nielha jaje pierasiahnuć. Paźniej palityk jašče nieadnarazova vykazvaŭsia na hetuju temu.

Farmalna nasielnictva Minska paśla nievialikaha skaračeńnia na praciahu apošnich piaci hadoŭ nie pieraadolvaje vyznačanuju Łukašenkam płanku ŭ 2 miljony žycharoŭ.

Ale z ulikam taho, jak šmat žylla było pabudavana ŭ nasielenych punktach, jakija niepasredna prylahajuć da horada, u Minskaj ahłamieracyi žyvie bolš za 2,1 miljona čałaviek.

Razam z tym adznačym, što dziaržaŭnaja statystyka moža nie ŭličvać poŭnaj karciny emihracyi paśla pratestaŭ i poŭnamaštabnaj vajny va Ukrainie.

A što z nasielnictvam u inšych bujnych haradach i prylehłych rajonach

Siarod abłasnych centraŭ u troch ź piaci nazirajecca spad nasielnictva.

U Homieli pa stanie na pačatak 2020 hoda žyli 510 tysiačy čałaviek i jašče 70 tysiač u Homielskim rajonie. Praź piać hadoŭ situacyja vyhladaje tak: Homiel — 501 tysiača, Homielski rajon — 69 tysiač.

Ahułam u Homieli i rajonie stała na 10 700 žycharoŭ mienš.

U Mahilovie pa stanie na pačatak 2020 hoda było 357 tysiač žycharoŭ i jašče 42 tysiačy ŭ Mahiloŭskim rajonie. Praź piać hadoŭ nasielnictva Mahilova skaraciłasia da 353 tysiačy, a rajona — da 39 tysiač.

Ahułam u Mahilovie i rajonie za piać hadoŭ stała na 7100 žycharoŭ mienš.

Viciebsk pa stanie na pačatak 2020 hoda naličvaŭ 365 tysiač žycharoŭ, i jašče 36 tysiač žyli ŭ Viciebskim rajonie. Praź piać hadoŭ nasielnictva Viciebska skaraciłasia da 359 tysiač čałaviek, a rajona — da 34 tysiač (minus 2 tysiačy).

Ahułam u Viciebsku i rajonie za piać hadoŭ stała na 7900 žycharoŭ mienš.

Viciebsk. Fota: «Naša Niva»

U dvuch abłasnych centrach na zachadzie krainy nasielnictva, naadvarot, raście

U Hrodnie pa stanie na pačatak 2020 hoda žyli 357 tysiač čałaviek, i jašče 50 tysiač naličvałasia ŭ Hrodzienskim rajonie.

Praź piać hadoŭ nasielnictva Hrodna vyrasła da 364 tysiačy, a voś u Hrodzienskim rajonie skaraciłasia da 48 tysiač.

Ahulnaje nasielnictva pavialičyłasia na 4900 čałaviek.

U Breście pa stanie na pačatak 2020 hoda žyli 340 tysiač čałaviek, i jašče, akruhlajučy, 46 tysiač u Bresckim rajonie.

Praź piać hadoŭ Brest naličvaje ŭžo 346 tysiač čałaviek, a Brescki rajon — tyja samyja 46 tysiačy, ale z drobnym pryrostam.

Ahułam nasielnictva Bresta i rajona za piać hadoŭ vyrasła na 6500 čałaviek.

Jak źmianiłasia nasielnictva ŭ abłasnych centrach i ich rajonach u pieryjad z 2020 pa 2025, pavodle danych Biełstata

Atrymlivajecca, što najbolšy pryrost siarod bujnych haradoŭ i ich rajonaŭ za apošnija piać hadoŭ adbyŭsia ŭ Breście i Hrodnie, a nie ŭ Minsku i Minskim rajonie. Kali pieraličyć rost nasielnictva ŭ pracentnych suadnosinach, to ŭ Breście i Hrodnie kolkaść žycharoŭ za apošniuju piacihodku vyrasła nieparaŭnalna bolš, čym u staličnym rehijonie.

Kamientary5

  • .
    27.09.2025
    Biełstat falsifikuje (zanižaje) statystyku nasialeńnia z 2020-ha hodu. Tamu nielha dakładna kazać pra absalutnyja ličby.
    Možna było b kazać chacia b pra tendencyi i paraŭnoŭvać rehijony, kali b falsifikacyja była b adnolkavaj pa roznych rajonach i haradach (naprykład, paŭsiudna -5% abo -10%). Ale i heta nie tak.

    Naprykład, pa Minskamu rajonu pa Biełstatu za apošnija 5 hod nasialeńnie pavialičyłasia na 28 tysiač i na 1 studzienia 2025 h. 279989 čał.
    Z sajta vykankama (na siaredzinu vosieni 2024, ale roźnica nie pavinna być vialikaj) nasialeńnie rajona 265137 čał. Biełstat zavysiŭ ličbu na 14.9 tys. (5.6%), značyć, rost za 5 hod tolki na 13 tys.
    Jak vynik, vysnovy artykuła "de-fakta nasielnictva staličnaj ahłamieracyi choć i nie mocnymi tempami, ale ŭsio ž raście (plus 4200 čałaviek)" užo źmianiajucca: nasialeńnie staličnaj ahłamieracyi źniziłasia jak minimum na 9 tys. I heta biez uliku mahčymaj padrobcy ličby pa Minsku.

    Pa Kałodziščach (taksama nasieleny punkt ź minskaj ahłamieracyi) na 1 studzienia 2025: Biełstat 23066, daviedka z vykankama 20579 (nakrutka 12%).

    Dakładna daviedacca pra nasialeńnie RB niemahčyma, bo možna znajści tolki asobnyja ličby z roznych krynic pra roznyja n.p. i rehijony.
    Tamu majem vyličalnuju sistemu "śmiećcie na ŭvachodzie - śmiećcie na vychadzie". Z chłuśni niemahčyma źlapić praŭdu.
  • feafania
    27.09.2025
    ., dakładnaj ličby daviedacca niemažliva, bo samaje mieńšaje poŭmiljona biełarusaŭ žyvuć za miažoj i nikoli nia viernucca, ale pa łušysckaj mietadalohii jany - ŭsio jašče žychary Biełarusi (jak ja, naprakład).
  • .
    27.09.2025
    Viadoma, emihranty, zarehistravanyja pa miescu žycharstva ("prapisanyja"), praciahvajuć ŭličvacca jak nasielnictva.
    Ale i biez taho (!) nasielnictva značna skaraciłasia (pamierli abo niejak zdoleli vypisacca) i, jak pakazvaju na 2 prykładach, Biełstat tyja ličby zavyšaje na 5-12%.

    I mnie cikavy arhumienty tych, chto minusuje. Praviercie sami machlarstva Biełstata: pahladzicie ličby na ich sajcie i sajtach MRVK i Kałodziščaŭ.

Ciapier čytajuć

Jaŭhien Afnahiel raskazaŭ, što było paśla suda, dzie skandavali «Vierym, možam, pieramožam!» I nazvaŭ, chto dla jaho sapraŭdny lidar Biełarusi

Jaŭhien Afnahiel raskazaŭ, što było paśla suda, dzie skandavali «Vierym, možam, pieramožam!» I nazvaŭ, chto dla jaho sapraŭdny lidar Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

«U kapciuroch HPU». Stahodździe niebiaśpiečnaj naiŭnaści i daremnych maraŭ biełaruskaj emihracyi34

Navukoŭcy vyśvietlili, čamu niekatoryja ludzi nikoli nie zajmajucca seksam5

Łukašenka nazvaŭ siabie trampistam21

Nazvali pryčynu avaryi hruzavoha ciahnika na Smalenščynie3

Rybak na Minskim mory złaviŭ dvuch zdaravieznych samoŭ. Adzin važyŭ 70 kiłahramaŭ, druhi — krychu mienš2

Artura Siańko pakinuli pad vartaj u ZŠA. Jamu pa-raniejšamu pahražaje departacyja6

Kampanija-adnaroh ź biełaruskimi karaniami zapłacić miljony dalaraŭ za złoŭžyvańnie asabistymi danymi

U Minsku zatrymali «hrupu nacystaŭ». Na videa ŭ asnoŭnym ukrainskaja simvolika9

Jak Kapienhahien stvaryŭ «zialonuju chvalu» dla viełasipiedystaŭ3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jaŭhien Afnahiel raskazaŭ, što było paśla suda, dzie skandavali «Vierym, možam, pieramožam!» I nazvaŭ, chto dla jaho sapraŭdny lidar Biełarusi

Jaŭhien Afnahiel raskazaŭ, što było paśla suda, dzie skandavali «Vierym, možam, pieramožam!» I nazvaŭ, chto dla jaho sapraŭdny lidar Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić