Nasielnictva Minska nie raście, ale pahladzicie, jak prybaviłasia kolkaść žycharoŭ u Novaj Baravoj i inšym pryharadzie
Kali b miežy Minska pašyryli, uklučyŭšy tudy niekatoryja nasielenyja punkty rajona, dzie faktyčna žyvuć tyja, chto žyvie i adpačyvaje ŭ stalicy, statystyka vyhladała b inakš.

Nasielnictva Minska skaraciłasia, a što z rajonam?
Pik žycharoŭ Minska, pavodle Biełstata, zafiksavali 1 studzienia 2020 hoda. Tady ŭ stalicy naličvałasia 2 020 600 haradžan. Pa stanie na 1 studzienia 2025 hoda ŭ Minsku žyło 1 996 730 čałaviek. Takim čynam, za apošnija piać hadoŭ nasielnictva stalicy skaraciłasia na 23 900 čałaviek.
Na heta mahli paŭpłyvać jak pandemija, tak i dźvie chvali emihracyi. Ale, kab karcina vyhladała bolš poŭnaj, varta źviarnuć uvahu na toje, jak za hety ž pieryjad źmianiłasia nasielnictva Minskaha rajona.
Užo bolš za dziesiać hadoŭ vakoł horada budujuć bujnyja mikrarajony, u tym liku sa ščylnaj šmatpaviarchovaj zabudovaj, jakija adnosiacca da rajona.
Za apošnija 15 hadoŭ nasielnictva rajona vyrasła amal na 120 tysiač čałaviek: z 161 tysiačy u 2010‑m da 280 tysiač u 2025-m.
Dla paraŭnańnia, za papiarednija 14 hadoŭ (z 1996 pa 2010) rost skłaŭ usiaho 18 tysiač čałaviek: z 143 tysiač u 1996‑m da 161 tysiačy ŭ 2010-m.
Kali brać pieryjad apošnich piać hadoŭ, to nasielnictva rajona za hety čas pavialičyłasia na 28 tysiač čałaviek. Takim čynam, kali ŭličyć źmianšeńnie nasielnictva ŭ samim Minsku i pryrost u rajonie, to atrymajecca, što de-fakta nasielnictva staličnaj ahłamieracyi choć i nie mocnymi tempami, ale ŭsio ž raście (plus 4200 čałaviek).
Asnoŭny rost idzie za MKADam
Kolkaść žycharoŭ u Minskim rajonie pierš za ŭsio pavialičvajecca za košt nasielenych punktaŭ, jakija znachodziacca ŭ niepasrednaj blizkaści da miežaŭ stalicy.
Tak, naprykład, nasielnictva vioski Kopišča (rajon Novaja Baravaja) dasiahnuła 22 tysiačy čałaviek. Mikrarajon praciahvajuć aktyŭna zabudoŭvać, pa prybliznych padlikach, da 2030 hoda ŭ Kopiščy budzie žyć bolš za 40 tysiač čałaviek.

U toj ža čas nasielnictva Zasłaŭja, jaki źjaŭlajecca horadam-spadarožnikam Minska, ale nie prymykaje niepasredna da jaho, za apošnija piać hadoŭ, naadvarot, krychu skaraciłasia. Kali ŭ 2020‑m tam žyli 17 674 čałavieki, to ciapier — 17 317.
Inšaja «vioska» ź dziasiatkami tysiač žycharoŭ — Baraŭlany. U 2022 hodzie navat chadzili razmovy pra toje, kab abjadnać viosku z ahraharadkom Lasny, pasiołkam Vopytny i vioskaj Laskoŭka ŭ adzin horad. Pa stanie na 2022 hod u hetych nasielenych punktach žyli bolš za 42 tysiačy čałaviek, i nasielnictva praciahvaje raści. Tym nie mienš rabić z hetych nasielenych punktaŭ adziny horad paličyli niemetazhodnym.
Znoŭ pra nasielenyja punkty, jakija bližej za ŭsio znachodziacca da miažy Minska, aktyŭna zahavaryli ŭ 2025 hodzie.
Dniami stała viadoma, ci buduć uklučany ŭ skład stalicy Kopišča, Vialikaje Ścikleva, Hatava, Baraŭlany i Sienica. Na architekturna-horadabudaŭničaj radzie padkreślili: rašeńni ab pašyreńni miežaŭ prymajucca tolki pa ŭzhadnieńni z Łukašenkam i pry najaŭnaści ekanamičnaha abhruntavańnia dla abjadnańnia. U vyniku ŭłady vyrašyli nie ŭklučać ich u miežy Minska.
Łukašenka — zaciaty praciŭnik rostu nasielnictva stalicy
Za svaju karjeru Łukašenka nieadnarazova vykazvaŭsia pra toje, što treba strymlivać rost nasielnictva Minska.
Tak, naprykład, u 2011‑m jon staviŭ płanku 1,8 miljona žycharoŭ:
«Treba aryjentavacca na toje, što ŭ Minsku nie pavinna pražyvać bolš za 1,8 miljona čałaviek. Miljon vosiemsot tysiač čałaviek — i nie bolš. Bo siońnia ŭžo ni prajechać ni prajści pa Minsku, zaŭtra — zahazavanaść, taŭchanina, z usioj respubliki źbiarom u Minsku ludziej, i my pieranasielim horad».

Paźniej jon usio ž padniaŭ płanku da 2 miljonaŭ, dadaŭšy, što nielha jaje pierasiahnuć. Paźniej palityk jašče nieadnarazova vykazvaŭsia na hetuju temu.
Farmalna nasielnictva Minska paśla nievialikaha skaračeńnia na praciahu apošnich piaci hadoŭ nie pieraadolvaje vyznačanuju Łukašenkam płanku ŭ 2 miljony žycharoŭ.
Ale z ulikam taho, jak šmat žylla było pabudavana ŭ nasielenych punktach, jakija niepasredna prylahajuć da horada, u Minskaj ahłamieracyi žyvie bolš za 2,1 miljona čałaviek.
Razam z tym adznačym, što dziaržaŭnaja statystyka moža nie ŭličvać poŭnaj karciny emihracyi paśla pratestaŭ i poŭnamaštabnaj vajny va Ukrainie.
A što z nasielnictvam u inšych bujnych haradach i prylehłych rajonach
Siarod abłasnych centraŭ u troch ź piaci nazirajecca spad nasielnictva.
U Homieli pa stanie na pačatak 2020 hoda žyli 510 tysiačy čałaviek i jašče 70 tysiač u Homielskim rajonie. Praź piać hadoŭ situacyja vyhladaje tak: Homiel — 501 tysiača, Homielski rajon — 69 tysiač.
Ahułam u Homieli i rajonie stała na 10 700 žycharoŭ mienš.
U Mahilovie pa stanie na pačatak 2020 hoda było 357 tysiač žycharoŭ i jašče 42 tysiačy ŭ Mahiloŭskim rajonie. Praź piać hadoŭ nasielnictva Mahilova skaraciłasia da 353 tysiačy, a rajona — da 39 tysiač.
Ahułam u Mahilovie i rajonie za piać hadoŭ stała na 7100 žycharoŭ mienš.
Viciebsk pa stanie na pačatak 2020 hoda naličvaŭ 365 tysiač žycharoŭ, i jašče 36 tysiač žyli ŭ Viciebskim rajonie. Praź piać hadoŭ nasielnictva Viciebska skaraciłasia da 359 tysiač čałaviek, a rajona — da 34 tysiač (minus 2 tysiačy).
Ahułam u Viciebsku i rajonie za piać hadoŭ stała na 7900 žycharoŭ mienš.

U dvuch abłasnych centrach na zachadzie krainy nasielnictva, naadvarot, raście
U Hrodnie pa stanie na pačatak 2020 hoda žyli 357 tysiač čałaviek, i jašče 50 tysiač naličvałasia ŭ Hrodzienskim rajonie.
Praź piać hadoŭ nasielnictva Hrodna vyrasła da 364 tysiačy, a voś u Hrodzienskim rajonie skaraciłasia da 48 tysiač.
Ahulnaje nasielnictva pavialičyłasia na 4900 čałaviek.
U Breście pa stanie na pačatak 2020 hoda žyli 340 tysiač čałaviek, i jašče, akruhlajučy, 46 tysiač u Bresckim rajonie.
Praź piać hadoŭ Brest naličvaje ŭžo 346 tysiač čałaviek, a Brescki rajon — tyja samyja 46 tysiačy, ale z drobnym pryrostam.
Ahułam nasielnictva Bresta i rajona za piać hadoŭ vyrasła na 6500 čałaviek.

Atrymlivajecca, što najbolšy pryrost siarod bujnych haradoŭ i ich rajonaŭ za apošnija piać hadoŭ adbyŭsia ŭ Breście i Hrodnie, a nie ŭ Minsku i Minskim rajonie. Kali pieraličyć rost nasielnictva ŭ pracentnych suadnosinach, to ŭ Breście i Hrodnie kolkaść žycharoŭ za apošniuju piacihodku vyrasła nieparaŭnalna bolš, čym u staličnym rehijonie.
-
«Nabraŭ 6,8 kh za 1,5 miesiaca». Jak i čym kormiać u ofisach IT-kampanij u Biełarusi i za jaje miežami?
-
Uzornaha starastu vioski i pradprymalnika z Babrujska kinuli za kraty: padobna, za «Hajuna». Voś jak na jaho mahli vyjści
-
U Puchavickim rajonie «Dažynki» niečakana pieranieśli na tydzień. Užo vypiečanyja da śviata karavai mohuć da jaho nie dažyć
Kamientary
Možna było b kazać chacia b pra tendencyi i paraŭnoŭvać rehijony, kali b falsifikacyja była b adnolkavaj pa roznych rajonach i haradach (naprykład, paŭsiudna -5% abo -10%). Ale i heta nie tak.
Naprykład, pa Minskamu rajonu pa Biełstatu za apošnija 5 hod nasialeńnie pavialičyłasia na 28 tysiač i na 1 studzienia 2025 h. 279989 čał.
Z sajta vykankama (na siaredzinu vosieni 2024, ale roźnica nie pavinna być vialikaj) nasialeńnie rajona 265137 čał. Biełstat zavysiŭ ličbu na 14.9 tys. (5.6%), značyć, rost za 5 hod tolki na 13 tys.
Jak vynik, vysnovy artykuła "de-fakta nasielnictva staličnaj ahłamieracyi choć i nie mocnymi tempami, ale ŭsio ž raście (plus 4200 čałaviek)" užo źmianiajucca: nasialeńnie staličnaj ahłamieracyi źniziłasia jak minimum na 9 tys. I heta biez uliku mahčymaj padrobcy ličby pa Minsku.
Pa Kałodziščach (taksama nasieleny punkt ź minskaj ahłamieracyi) na 1 studzienia 2025: Biełstat 23066, daviedka z vykankama 20579 (nakrutka 12%).
Dakładna daviedacca pra nasialeńnie RB niemahčyma, bo možna znajści tolki asobnyja ličby z roznych krynic pra roznyja n.p. i rehijony.
Tamu majem vyličalnuju sistemu "śmiećcie na ŭvachodzie - śmiećcie na vychadzie". Z chłuśni niemahčyma źlapić praŭdu.
Ale i biez taho (!) nasielnictva značna skaraciłasia (pamierli abo niejak zdoleli vypisacca) i, jak pakazvaju na 2 prykładach, Biełstat tyja ličby zavyšaje na 5-12%.
I mnie cikavy arhumienty tych, chto minusuje. Praviercie sami machlarstva Biełstata: pahladzicie ličby na ich sajcie i sajtach MRVK i Kałodziščaŭ.