Hramadstva1717

Kraj Biełarusi. Poŭdzień: Kamaryn

Repartaž ź miastečka, jakoje nie źniščyŭ Čarnobyl, ale ŭratavaŭ pryjezd Łukašenki. Druhaja častka prajekta fatohrafa «Našaj Nivy» Siarhieja Hudzilina ab uskrajkavych haradach krainy.

U samaje paŭdniovaje miastečka Biełarusi — pasiołak haradskoha typu Kamaryn, — možna trapić adrazu ź Minska. Aŭtobus chodzić čatyry razy na tydzień. Niejkija tam 10 hadzin — i ty na biełaruska-ŭkrainskaj miažy. Pravilnaje vymaŭleńnie — KamarYn (nacisk na apošnim składzie). Pravilnaja havorka — uschodniepaleskaja.

Kamaryn viadomy z XIV st. Tady vioska stała ŭłasnaściu Višniavieckich.

Aŭtobus zavaročvaje na kruhłuju placoŭku z šapikam-aŭtavakzałam. Hieahrafična Kamaryn mieścicca jak by na viaršyni pierakulenaha trochkutnika — źleva Kijeŭskaja vobłaść, sprava — Čarnihaŭskaja, a sam znachodzicca ŭ Brahinskim rajonie Homielskaj vobłaści.

Budaŭniki fiermaŭ zamiest turystaŭ

Dvuchpaviarchovaja panelnaja karobka hatela «Dniapro». Administratarka syšła ŭ kramu. Čakaju 40 chvilin. «Vam jaki numar? Adnamiascovy ci z chaładzilnikam?» — pytajecca žančyna. Numar z adnym łožkam i prybiralniaj kaštuje 50 tysiač za sutki. Saviecki budynak sa ścipłaj miakkaj kanapaj na «recepcyi» nie biez prykmiet sastarełaści, ale dahledžany. Turystaŭ u hateli nie byvaje. Asnoŭny kantynhient — budaŭniki małočna-tavarnych fiermaŭ i mantažniki dailnych aparataŭ. Za 4 nočy inšych tam nie sustreŭ. Pracujuć jany ŭ pamiežnych kałhasach, na miažy čarnobylskaj zony.

Jeduć na pracu rana, pryjazdžajuć pozna i viečarami pjuć — typovaja biełaruskaja «kamandziroŭka».

Moj susied pa «kuryłcy» na druhim paviersie hatela — Kola — ździŭlajecca, navošta ja siudy pryjechaŭ. Bolš ničoha ź jaho niećviarozych pramoŭ ja nie zrazumieŭ. Kola «nie viaža łyka», i jaho kaleha dapamahaje jamu dabracca da łožka.

Vychodžu z hatela na dvor. «Vy tolki nie pozna — ja spać budu», — pravažaje mianie administratarka na viačerni špacyr.

Vulicy ŭ Kamarynie pramaliniejnyja. Nazvy taksama — Kasmanaŭtaŭ, Kalinina, Karła Marksa, Kałhasnaja, Praletarskaja, Łuhavaja, Parkavaja, 30 hod Pieramohi, 60 hod Kastryčnika…

Z adnaho boku miastečka — Dniapro, z druhoha — šaša na Čarnihaŭ i Čarnobyl.
Bierahi Dniapra ŭ hety čas mocna padtoplenyja. Miaža z Ukrainaj prachodzić pa siaredzinie raki. Pry takim raźmiaščeńni Kamaryna pamiežniki časam zatrymlivajuć miascovych rybakoŭ — čaściakom parušajuć pamiežny režym. Zatrymlivajuć čaściej za ŭsio pryjezdžych.

U pakinutych ci małanasielenych vioskach pobač z «zonaj» farmujecca novy vid turyzmu. Amatary palavańnia ci rybałki kuplajuć za nievialikija hrošy pakinutyja damy i abstaloŭvajuć ich jak palaŭničyja chaty. Bolš pradprymalnyja adčyniajuć ahrasiadziby.
Dalokija hości časam tak zachaplajucca cišynioj pakinutych viosak, što zabyvajuć na palavańnie i pjuć sutkami, nie vychodziačy z apartamientaŭ.

U pajezdkach na zakupy kamaryncam praściej dabracca va ŭkrainski Čarnihaŭ, čym u Minsk ci Homiel. Dyj kažuć, što tańniej tam usio.

Prosta na vulicy znajomlusia z tatujavanym pa ŭsim ciele mužčynam. Pryciahnuŭ svaju ŭvahu tym, što skazaŭ kamuści pa telefonie, što idzie mianiać valutu. Valuta? Tut? Razumieju, što pamiežža, ale ž hetaja prostaja pobytavaja situacyja, zdavałasia mnie, mahčymaja tolkiŭ bolš bujnych nasielenych punktach. Kličuć Iharam. Na plačach niasie syna hadoŭ šaści. Z žonkaj raźviedzieny — zajmaŭsia ciažkaj atletykaj i chacieŭ vykanać narmatyŭ kandydata ŭ majstry sportu. Treniroŭki, charčavańnie, karaciej, — «nie skłałasia» jak skazaŭ sam. Žyvie ŭ Kamarynie. Syna zabiraje ad žonki na niekalki tydniaŭ. Pracuje budaŭnikom u Maskvie, tamu, pa miascovych patrebach, maje niebłahija hrošy.

Takich tut niamała — vachtava pracujuć za miažoj i samadastatkova žyvuć tut. Z pracoŭnych alternatyŭ u Kamarynie — lashas, kałhas, ŽKH i biudžetny siektar. Raniej byŭ pamiežny «bienzinava-ałkaholny» biznes, ale tyja załatyja časy ŭžo skončylisia.

Lakarnia, Sielsaviet, Dom tvorčaści, dziciačy sadok, Dom bytu, łaźnia, Dom kultury, škoła, pažarnaje depo, pošta, bankamat, abmieńnik «Biełarusbanka», niekalki kramaŭ, bar »Dniapro» i kaviarnia la šašy — za chvilin sorak Kamaryn udałosia abyści ŭvieś. Na dźvie tysiačy kamaryncaŭ hetaj infrastruktury ŭžo i zamnoha — kolkaść nasielnictva z kožnym hodam źmianšajecca.

Miastečka ŭ «zonie»?

«Čarnobyl siońnia nie vidać?» — tak pačynajecca dyjałoh pamiž dvuma dziažurnymi na ahladalnaj viežy brahinskaj filii Upraŭleńnia pa likvidacyi nastupstvaŭ Čarnobylskaj katastrofy. U dobraje nadvorje z 30-mietrovaj viežy vidać paznavalny siłuet reaktara. Mnie z nadvorjem nie pašancavała… Bolšaść kamaryncaŭ upeŭnieny, što ich pasiołak uvachodzić u 30-kiłamietrovuju zonu adčužeńnia — napramuju adlehłaść da reaktara tut kala 28—29 kiłamietraŭ, ale radyjacyjny fon adnosna nizki, radyjacyjnaja chmara prajšła bokam.

Ciapier na radyjacyju tut źviartajuć uvahu chiba što takija ž pryjezdžyja, jak i ja.

«Tyja, chto źjechaŭ adrazu paśla avaryi, pamierli chutčej, čym tyja, chto zastaŭsia», — kaža Ivan Michajłavič, jaki na svaim aŭtobusie vyvoziŭ ludziej z Prypiaci i pamiežnych viosak u «čystyja» harady adrazu paśla avaryi. Praz tyja pieravozki piensijanier Ivan atrymaŭ «čarnobylskuju» druhuju hrupu invalidnaści. Jaho žonka — Maryja Vasiljeŭna — pracavała ŭ čas katastrofy ŭ vajenkamacie. Niervova raskazvaje pra evakuacyjny verchał i narakaje na čynoŭnikaŭ, što ŭsie svaje siemji daŭno aformili jak likvidataraŭ ci invalidaŭ Čarnobyla i atrymali za heta kvatery.

Azłoblenaść na ich — prykmietnaja rysa prostych žycharoŭ u «čarnobylskich» rehijonach. Paciarpieli ad radyjacyi ŭsie, ale jość tyja, chto zmoh, dziakujučy svajmu stanovišču, vykarystać heta z bolšaj vyhadaj dla siabie.

Na školnym stadyjonie idzie ŭrok fizkultury — apošni ŭ hety dzień. Pieršakłaśnikaŭ amal niama. Jany raźjechalisia pa sanatoryjach pa prahramach azdaraŭleńnia, tam ža i skančajuć navučalny hod. Jašče adna hrupa z tryccaci dziaciej znachodzicca ŭ Italii. Padarožžami školnikaŭ tut nie ździviš — heta adna z pryjemnych realij žyćcia ŭ zabrudžanych rajonach.

«Mikołkavy» areli

Pa pryjeździe źviarnuŭ uvahu na dobraŭparadkavanaść Kamaryna. Hładki asfalt, jak u Minsku, tut na ŭsich centralnych vulicach. Jany ž abniesieny i žalezabietonnym «fihurnym» płotam. Abnoŭleny pa-sučasnamu Dom kultury sa škłopakietami. «Kulturna!» — kažu ludziam. Jany raskazvajuć, što ŭsio heta dziakujučy tamu, što siudy ŭ 2009 hodzie na viertalocie ź vizitam pa čarnobylskich rehijonach prylataŭ Łukašenka. Pad toj pryjezd Kamaryn i źviedaŭ kapitalny ramont. Za toj ramont Łukašenku tut i dziakujuć. I pokazku raskazvajuć. Pad pryjezd Łukašenki na šašy niepadalok ad Kamaryna pabudavali prydarožnuju placoŭku dla adpačynku. Navies-hrybok, stolik, łavy i areli. Kamaryncy kličuć ich «Mikołkavymi arelami» — usie čakali, što z prezidentam pryjedzie i jaho małodšy syn. Miascovyja dzieci da tych arelaŭ pieššu nie dachodziać. Z akna aŭtobusa, što vioz mianie ŭ Minsk, arelaŭ ja tak i nie pabačyŭ.

Kamaryn

Miastečka ŭ Brahinskim rajonie, na pravym bierazie Dniapra. Pamiežnaja zona z Ukrainaj. Upieršyniu Kamaryn zhadvajecca ŭ XIV st. Pad 1449 značycca ŭ Litoŭskaj mietrycy. Nasielnictva — 2,2 tysiačy čałaviek. U miastečku pracujuć škoła, sadok, lakarnia, biblijateka, Dom kultury. U Kamarynie jość pradpryjemstvy charčovaj i lasnoj haspadarki. Zamiest turystaŭ, u hateli «Dniapro» žyvuć budaŭniki.

Pieršuju častku «Kraj Biełarusi. Poŭnač: Aśvieja» čytajcie tut (abo ŭ «NN» №12, ad 28 sakavika 2012).

Kraj Biełarusi. Poŭnač: Aśvieja

Kamientary17

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Pad Minskam adbyŭsia mahutny vybuch na hazavym trubapravodzie3

Pad Minskam adbyŭsia mahutny vybuch na hazavym trubapravodzie

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruska aburyłasia koštam lisičak u 55 rubloŭ za kiłahram3

Siaredni zarobak «brudnymi» składaje 911 dalaraŭ4

Adnačasova dźvie avaryi pad Minskam, paciarpieli niekalki čałaviek. Ludzi kažuć pra začaravany ŭčastak trasy

«Pakul nie čuŭ, kab biełarusaŭ departavali». Amierykanski advakat pra mihracyjnuju palityku ZŠA pry Trampie2

Kupałaŭski teatr prapanoŭvaje novuju pasłuhu: ciapier tam možna pabracca šlubam13

Krutoha ajcišnika, jaki viarnuŭsia z Hruzii, asudzili pa čatyroch palityčnych artykułach10

U Amurskaj vobłaści Rasii raźbiŭsia samalot z 49 čałaviekami na borcie

Dva małyja braty atrymali mocnyja apioki pry raspalvańni łaźni

Chodzić lehienda, što Ozi Osbarn adkusiŭ hałavu žyvomu kažanu. A što ž adbyłosia nasamreč?2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pad Minskam adbyŭsia mahutny vybuch na hazavym trubapravodzie3

Pad Minskam adbyŭsia mahutny vybuch na hazavym trubapravodzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić