Bieraściejec raskazaŭ i pakazaŭ, jak zajmaŭsia admyvańniem dalaraŭ
U Breście mužčyna, jaki viadzie błoh pad nikam «VaśkaPiłot», apublikavaŭ u tyktoku videa, dzie pakazaŭ, jak «admyvaŭ» dalary, jakija admoviŭsia prymać bank, u chatnich umovach, zaŭvažyła BG.Media.

Mužčyna raskazaŭ, što bank admoviŭsia prymać jahonyja $600, bo na kupiurach była ćvil. Tady jon vyrašyŭ samastojna ačyścić ich z dapamohaj srodku «Bielizna» z utrymańniem chlorki. Paśla jon vysušyŭ banknoty, pravieryŭ ich pad ultrafijaletam i znoŭ pajšoŭ u bank.
Pieršy bank znoŭ admoviŭsia pryniać kupiury — maŭlaŭ, ad ich śmiardzić chlorkaj. Ale druhi pryniaŭ usie banknoty, akramia adnoj. Ustanovu, dzie hrošy pryniali, błohier nazyvać nie staŭ.
U videa jon žartuje: «Pach jak u basiejnie», i kamientuje, što kupiury ŭ pieršym banku navat paniuchali.
U kamientaryjach da videa ludzi śmiajucca, dzielacca svaim dośviedam i žartujuć, što vyraz «admyvać hrošy» ciapier hučyć litaralna.
U biełaruskich bankach da inšavalutnych kupiur ciapier vielmi strohija patrabavańni: jany musiać być bieź plam, tłušču, ćvili, pachaŭ abo paškodžańniaŭ. Asabliva ŭvažliva praviarajuć dalary, bo ich časta padrablajuć. Navat sapraŭdnyja, ale sapsavanyja kupiury bank maje prava nie pryniać.
Ćvil na hrošach źjaŭlajecca zvyčajna z-za niapravilnaha ich zachoŭvańnia va ŭmovach vilhotnaści (naprykład, u padvale ci syrym siejfie).
Myć dalary doma, jak pakazvaje heta videa, technična mahčyma, ale ŭvohule heta kiepskaja ideja. Bo kupiura — nie tkanina, i ad chimii dy vilhaci jana moža paškodzicca: stracić abarončuju sietku, vadziany znak ci inšyja elemienty. Tady nijaki bank jaje ŭžo dakładna nie prymie.
«Ranicaj kupiŭ dalary, uviečary ŭžo nie zdać». Ci źmieniacca praviły ŭ abmieńnikach i što banki robiać z «drennaj» valutaj
«Ciapier tolki ź lichtarykam kala kasy». Biełarus prydumaŭ, jak nikoli nie kuplać «kiepskija» dalary
«Niekatoryja klijenty znajšli alternatyvu novym dalaram». Kasirka banka adkazała na pytańni, jakija ŭźnikajuć pry abmienie valuty
Kamientary