U Strasburhu padčas Kanhresu miascovych i rehijanalnych uład Rady Jeŭropy abmiarkoŭvali, jak uładam inšych krain vyrašać prablemy, što paŭstali praź niemahčymaść hramadzian Biełarusi atrymlivać novyja pašparty za miažoj.

Padčas 49‑j siesii Kanhresu adbyłasia panelnaja dyskusija z udziełam delehacyi demakratyčnych sił Biełarusi (u jaje składzie byli pradstaŭniki Kaardynacyjnaj rady i narodnych ambasad).
Na sustrečy prezidentka Pałaty rehijonaŭ, vice-prezidentka Kanhresu miascovych i rehijanalnych uładaŭ Rady Jeŭropy i dakładčyca pa Biełarusi Siesilija Dałman Ejek raspaviała, što nieabchodna rabić, kab dapamahčy biełaruskim palityčnym mihrantam z praterminavanymi pašpartami.
Pieršy krok, jaki patrebna zrabić u hetym napramku, na dumki Siesilii, — heta zrabić tak, kab ułady jeŭrapiejskich krain pierastali patrabavać ad biełarusaŭ dakumienty, jakija tyja nie majuć mahčymaści pradstavić.
Siesilija taksama kazała pra nieabchodnaść sabrać najlepšyja prykłady taho, jak roznyja krainy vyrašajuć prablemy biełarusaŭ, jakija majuć praterminavanyja pašparty abo inšyja dakumienty.
Na pytańnie, jak być biełarusam, jakich, naprykład, u Litvie pryznali pahrozaj nacyjanalnaj biaśpiecy praz toje, što ludzi kaliści pracavali na dziaržaŭnych pradpryjemstvach, Siesilija adkazała tak:
— Ja nie mahu skazać, jak dakładna vyrašyć «litoŭskuju prablemu», ale chaču adznačyć: u Jeŭropie źmianiłasia palityčnaja atmaśfiera. Heta adna z hałoŭnych prablem — jak hramadstva ŭsprymaje mihrantaŭ, uciekačoŭ, ludziej, jakija vymušana pakinuli radzimu. Ich časta prymajuć za pahrozu, choć na samaj spravie jany ŭciakli dziela biaśpieki.
Silvija adznačaje, što dobra bačyć heta na prykładzie rodnaj Šviecyi.
— Kanhres [miascovych i rehijanalnych uładaŭ Rady Jeŭropy] pracuje nad ustojlivaściu i ŭzajemnym davieram. My pakazvajem, što mienavita miascovaja demakratyja i supracoŭnictva pamiž ludźmi stvarajuć biaśpieku, a nie represiŭnyja miery. Mnie vielmi škada, što heta zakranaje biełarusaŭ, bo mienavita jany — biaśpiečnyja ludzi, jakija zmahalisia za svabodu i demakratyju.
Jana pryznała, što Jeŭropa nie była hatovaja spravicca ź situacyjaj, kali ŭ jaje centry panuje dyktatar.
— My časta kažam: «Nu, ničoha nielha zrabić», — kali havorka idzie pra ŭnutranuju situacyju ŭ Biełarusi. Ale ja dumaju, što my pavinny pracavać aktyŭna. Źviarnicie ŭvahu — bolš niama maršaŭ suprać Łukašenki ŭ Jeŭropie. Heta prablema. My havorym pra Vienhryju, Hruziju, inšyja krainy, ale pierastali havaryć pra Biełaruś. Tamu ja liču svajoj zadačaj — adnavić hetuju razmovu. Bo meta zaŭsiody adna — viarnuć Biełaruś u Jeŭropu: u Radu Jeŭropy, u Kanhres, u jeŭrapiejskuju siamju.
- Hramadzianie ź litoŭskim VNŽ mohuć prajechać praz «Kamienny Łoh» tolki ŭ bok Litvy
- Źjaviŭsia rejtynh samych mocnych i samych słabych suśvietnych pašpartoŭ. Biełaruski ŭ siaredzinie
- «My z pamiežnikam sustrelisia pozirkami, i jon pa racyi pieradaŭ: «Jana idzie» — Iryna Słaŭnikava raskazała pra svoj dramatyčny aryšt
- Biełaruska z synam u Francyi zastałasia biez dazvołu na žycharstva. Jana prosić padtrymki, kab nie apynucca na vulicy
 
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
        
Kamientary